Všetko sú to rozprávky. Ktorú zo svojej životnej etapy by ste tiež nazvali rozprávkou?
Napríklad tú, keď som ako čerstvý absolvent VŠMU dostal ponuku do rozprávky Polepetko a princeznou bola Janka Nagyová. Kto si ju nepamätá odtiaľ, určite si spomenie na princeznú Arabelu. Ale rozprávkové obdobie prežívam určite aj po tom, čo som sa druhýkrát oženil a narodila sa Dominika. Som rád, že máme v rodine dobré vzťahy, všetky moje tri deti si rozumejú, ja s bývalou manželkou tiež. Stretávame sa na rodinných oslavách, na Vianoce si rozdávame darčeky. Úžasné je, že ešte aj moja 85-ročná mama si to užíva.
Vďaka dcére ste sa po rokoch znova vrátili do detstva?
Určite. No rozprávky, v ktorých som účinkoval, sme doma dlho nesledovali. Odmietala sa na mňa pozerať, keď som hral nejakého čudáka, ktorý mal veľké uši, nalepený nos. Vždy chcela mať pekného tatinka, i keď v mojom prípade sa to ťažko podarí (smiech).
Kedy sa to zmenilo?
Keď mala asi sedem rokov. Dokonca počúva aj naše staršie pesničky, ktoré sme so Števom naspievali. Teraz sa na mňa najradšej pozerá v Ranči. Nenechá si ujsť žiaden diel a vždy po nakrúcaní vyzvedá, čo sa stane ďalej.
Vaše pesničky ste jej postupne podsúvali vy alebo si ich vygooglila sama?
Ani sám neviem, ako sa k nim na internete dostala. Ale zobral som ju pred pár rokmi na turné s Kandráčovcami, kde sme boli so Števom hostia. Tam sa jej veľmi páčilo. Aj pre mňa to bolo také zadosťučinenie, keď som videl, ako ma vníma, že som niečo dokázal, niečo viem.
Takže je pyšná na tatina, keď idete po ulici a ľudia vás spoznajú, prihovoria sa, chcú sa odfotiť?
Už nie je z toho taká prekvapená ako pred rokmi. Predtým jej to dokonca prekážalo, hanbila sa. Teraz ma aj sama upozorní: „Tak sa na teba pozerali, určite ťa pozerajú v Ranči.“
Dominika sa narodila, keď ste mali 55 rokov. Aj vám napadla myšlienka, či to predsa len nie je vo vašom veku už neskoro, či budete mať dostatok síl?
Najprv som sa trošku zľakol. Predsa len moji rovesníci si užívajú dôchodok, cestujú, majú skrátka pohodlný život. Aj my sme taký s manželkou Jankou mali. Nič nám nechýbalo. No po 10 rokoch spoločného života, keď mala Janka 35 rokov, prirodzene cítila, že by chcela byť mamou. Dnes môžem povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie v živote. Dovolenky sú fajn, ale čistú a úprimnú lásku od dcéry nenahradí nič. Oboch s Jankou nás to obohatilo. Normálne som sa dojal, keď o tom hovorím.
Nielen obohatilo, ale zrejme aj dodalo energiu. Človek by ani nepovedal, že vy ste už oficiálne dôchodca.
Chcem či nechcem, dcéra ma drží v kondícii. Ale aby to nevyzeralo tak ideálne, aj ja som bol veľakrát nevyspatý, boleli ma kríže, keď sme ju učili chodiť. Ale kvôli nej som napríklad prestal fajčiť. Raz mi totiž povedala: „Tatinko, dúfam, že budeš ešte dlho žiť.“ Vtedy som si uvedomil, že aj ona vníma môj vek, že som starší ako rodičia jej spolužiakov. Keby sa mi, nedajbože, niečo stalo, viem, že moje dievčatá ostanú zabezpečené. Nebudú sa musieť báť. To nie je ako kedysi, keď sme boli mladí a bol som rád, že som si mohol kúpiť nové auto aspoň na splátky. Dnes také veci už nemusím riešiť.
Fajčiť ste prestali zo dňa na deň?
Áno, ale asi pol roka som si to v hlave pripravoval. Bolo to počas covidu, keď sme nikam nemohli chodiť a v zime sme s manželkou fajčili v garáži. Cítil som sa ako bezdomovec a vtedy som si povedal dosť. Vyžiadalo si to svoju daň v podobe kilečiek navyše.
Ale neľutujete alebo...?
Veru nie, radšej nech mám väčší sval okolo pása (smiech). Pritom celý život som nemal problém s váhou. Odmlada som však fajčil, zrejme som aj menej jedol. Teraz sa najem večer po predstavení, lebo predtým mi nechutí. Ešte občas i teraz zistím, ktoré tričká alebo nohavice mi boli dobré, a teraz v tom vyzerám ako tuleň. Možno aj niektoré čitateľky Evity to poznajú (smiech).
Odvtedy ste si nezapálili ani ste nemali nutkanie?
Nie, fajčiari mi dnes už smrdia.
Dominika to ocenila?
Áno, zatiaľ hovorí, že nikdy nechce ani fajčiť, ani piť alkohol. Dúfam, že jej to dlho vydrží.
Boli ste motiváciou aj pre manželku?
Zatiaľ nie. Verím, že raz sa nechá inšpirovať tiež. Ona je o 20 rokov mladšia, takže zrejme tiež musí prísť ten správny čas. Keby mne niekto vravel, aby som s cigaretami prestal, keď som bol v jej veku, povedal by som mu, aby mi dal pokoj.