
„Anička je od soboty doma,“ potvrdila potom novinárom aj mamička Dáda Patrasová (68). Bližšie ale to, v akom stave jej milovaná dcéra bola, nekomentovala. S Felixom sa u nej v posledných dňoch snažili byť, čo to šlo. "V nedeľu sme prišli ráno a nebolo to vôbec dobré. Ale vôbec by nás nenapadlo, že to vezme taký rýchly priebeh," zveril sa zdrvený hudobník. "Držali sme ju neustále za ruku a objímali. Bolo to strašné..." opísal Blesku večer muzikant, ktorý bol s manželkou - už podľa svojho nedeľného vyjadrenia - pri lôžku dcéry ešte minimálne dve hodiny po tom, čo zomrela.
Domov potom ruka v ruke s Dádou a rodinným priateľom odišli krátko po pol desiatej večer. Boli uplakaní, utrápení a bezmocní. Prišli o milované dievčatko, ktoré by sa tento rok v lete dožilo 30 rokov.
Biela rakva
Pri odchádzaní Aničky Slováčkovej v jej byte na pražských Vinohradoch boli okrem jej priateľa, hudobníka Matěja Růžičky, a rodičov aj jej kamaráti. Tí po odchode Felixa s Dádou vyčkali na príchod pohrebnej služby a odprevadili Aničku v bielej rakve do vozidla, kde sa s ňou tesne pred polnocou rozlúčili a mávali jej. Teraz rodinu a priateľov čakajú prípravy poslednej rozlúčky, ktoré si speváčka sama do detailu naplánovala..
Naplánovala si aj pohreb
Posledných šesť rokov žila Anička s vedomím, že krutá diagnóza sa môže vyplniť, a od vlaňajška to aj vedela. Vyrovnávala sa s tým po svojom a na zmierenie nedospela cez noc. „Začínam sa toho naozaj báť... Nie som vydesená z toho, čo bude po smrti, som so smrťou zmierená, ale hrozne sa bojím toho predtým,“ priznala niekoľko týždňov pred nedeľným odchodom.
Aj keď už vedela, že sa jej čas čoskoro naplní, nemyslela na seba, ale mala obrovský strach o svojich blízkych. Tušila, že rodičia budú po jej odchode bezradní a brat Felix (41) bude len ťažko prekonávať bolesť zo straty sestričky, s ktorou sa zomkli, keď to medzi rodičmi prestalo klapať.
"Všetky strašne zaskočila, keď nám pred mesiacom oznámila, že si chce naplánovať svoju poslednú rozlúčku. Potom mi to došlo, myslela na Dádu s Felixom, aby mali o starosť menej. A teraz vlastne aj vidím, že jej samotné to veľmi pomohlo, urobilo dobre, že im z bedier mohla odobrať aspoň kúsok tohto brehu. S tým, že starostlivo vybrala piesne aj poradie, v ktorom majú zaznieť, a spísala ďalšie detaily."