Hovorí sa, že kto má poriadok v hlave, má ho aj okolo seba. Súhlasíš?
Snažím sa byť usporiadaný, ale reálne sa pozerať na svet. Ako mladší som si niektoré veci extrémne pripúšťal, bral som ich osobne, trápil som sa.
Pracovné záležitosti?
Áno. Riešil som, prečo zrazu nerobím daný projekt, pritom sme boli dohodnutí a podobne. Viem, že v tomto našom biznise je to o tom, že buď sa niekomu páčite, alebo nie. Niekedy je to dosť kruté. No raz som si povedal, že stačilo, aj tak si budem robiť, čo ma baví, a keď sa to nepodarí tu, pôjdem inde.
Čo sa stalo, že si zrazu zmenil pohľad na veci?
Pomohlo mi, že som mal stále viacero pracovných záležitostí a nevenoval som sa iba televízii. Bol som trebárs nákupcom módy pre viaceré obchody v Bratislave. Veľa som cestoval.
Aký si mal NAJnáročnejší džob?
Keď som bol kreatívnym producentom českej reality šou Survivor. Bol to stočlenný štáb a odcestovali sme na Filipíny. Keby sa nakrúcalo, čo sa dialo v rámci štábu, bola by to druhá kvalitná šouka. Boli to nervy, ale prežili sme. (smiech)
Vystupňoval sa tvoj perfekcionizmus?
Ja keď robím, robím všetko tak, aby to bolo nad 100 percent. A pod stresom chcem ešte viac, aby takto pracovali aj ostatní a nevytvárali zbytočnú nervozitu. Moji kamaráti mi dobre hovoria, aby som od toho upustil, lebo nie každý vníma svet mojimi očami.
Spomenieš si na NAJlukratívnejšiu prácu?
Keď som ešte robil v rádiu, dostal som sa na kasting kampane jedného mobilného operátora na Slovensku. Bol to zároveň môj jediný modelingový džob. Týždeň sme fotili v Kapskom Meste.
Boli sme skvelá partia a bolo to dobre zaplatené. Navyše z roka na rok sa predlžovali autorské práva na používanie fotiek, a tak mi ešte rok čo rok cinkli peniaze na účet. To sa mi páčilo. Menej príjemné bolo pozerať sa na svoju tvár na igelitkách a žreboch. Raz som videl manželský pár nakupovať v mäsiarstve a všetky výrobky ukladali akoby do mojej hlavy. (smiech)
Čo NAJúprimnejšie si komu povedal?
Pravdovravnosť je môj ďalší problém. Moji známi veľmi dobre vedia, že kruté pravdy rozdávam bežne. Nech mám akýkoľvek názor, poviem ho nahlas. Viem, že niekedy to vyznieva kruto, ale taký som.
Aj ja mám rád, keď sú ku mne druhí úprimní. Je lepšie, keď niekto príde a povie mi to do očí a nehovorí to druhým minútu po tom, čo odídem z miestnosti.
Týka sa to všetkého. Aj módy. Kolegyni ráno päť minút pred vysielaním dokážem povedať, aká je dnes dogabaná. Párkrát sa zľakla a nevedela, či sa má ísť rýchlo prezliecť alebo čo robiť. Už si zvyká. (smiech) Viem však oceniť, keď niekto vyzerá dobre, prípadne niečo dobré urobil.