Hľadali ste odpoveď v nejakých knihách či terapiách?
Nie, nehľadala. Moja dcéra je moja terapia. Nedovolila by som nikdy žiadnemu mužovi aby ma zničil. Aby ma dostal na kolená. To nemôže dovoliť žiadna žena. A už vôbec nie keď má deti. To nejde. Každý deň sa niekto rozchádza. Každý rieši to isté. To čo ja, to čo vy. Všetko zlé je na niečo dobré. Tie deti nám musia dať tú silu nájsť silu v sebe.
Vedeli ste si predstaviť, že nakoniec nebudete tvoriť rodinu?
Mňa to trápilo a nemohla som to nechať plávať, ale prišiel deň, keď ako by lusknutím prstov som si uvedomila, že to takto nejde. Ja som si tiež myslela, že si niekoho už nenájdem. Nevedela som si prestaviť žiť bez otca mojej dcéry. Veď rodičia by mali žiť spolu. Nemohla som prijať ten status, že takto by to nebolo. Ale keď zistíte, že to nejde a že ste nešťastní. Budete vychovávať dieťa v tomto. Aby to videlo dvoch ľudí čo sa nemajú radi? Nedávajú dieťaťu krásny príklad ako to má raz v živote byť. Toto bola moja nočná mora. Toto som nemohla dovoliť. Moji rodičia mi boli príkladom ako to má byť. A ja chcem pre dcéru to isté. Malé dieťa to vníma úplne najviac. Keď dieťa doma nevidí lásku a vzájomný rešpekt aký bude mať potom život? Bude ho to ovplyvňovať. Chcem aby videla ako to má byť a raz si vybrala správne a bola šťastná.