Medzi ďalšie ľúbezné aktivity patrilo aj rybárčenie. Ak si však myslíte, že to bolo to klasické, ste na omyle. Herec totiž rád trávil čas medzi obyčajnými ľuďmi v prírode. "Bol aj ochranár vôd, rýb, nezneužíval svoje tzv. rybárske povolenky. Na rybačkách sa vždy nechal rád vyrušiť a s každým sa porozprával. Mal kamarátov medzi, v dobrom slova zmysle, najobyčajnejšími ľuďmi, rybármi, robotníkmi," zaspomínala si ďalej Zuzana. Otec sa ju snažil naučiť skromnosti už od mala. ,,Nemusíš byť najlepšia a slávna, stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, ktorá občas rozčerí vody,'' uviedla herečka na margo toho, čo jej otec zvykol hovoriť.
Sám Jozef priznal, že k sláve nemal pozitívny vzťah, práve naopak. ,,Nemám slávu rád. Dokonca ju nenávidím," verejne priznával vo svojich rozhovoroch. Dôležitejšie než soška Oscara, bola preňho reakcia ľudí a komunikácia s ostatnými. Slávu, ktorá je len akousi pomyselnou bublinou, neuznával, a tak všetok svoj voľný čas trávil mimo dosahu šoubiznisového sveta. Najspokojnejší bol doma, so svojou rodinou. Práve jeho dcéra bola tá, ktorá s ním bola do posledného okamihu. Na tento bolestivý moment si dokonca verejne zaspomínala: ,,Keď som pri ňom sedela a držala som ho za ruku, horúčka mu stúpala, takže už začal trošičku blúzniť. Pamätám sa na jednu z jeho posledných viet. Bolo to niečo neuveriteľné... hovoril - musím ísť. Musím ísť, veľký režisér ma volá...