Čo lakomca vo vzťahu prezradí?
Nadmerná kontrola financií. Neustále sa zamýšľajú nad financiami a vykazujú prehnanú fixáciu na ne. Prejavujú neustále obavy o finančnú stabilitu a strach z chudoby. Lakomec dokáže byť odolný voči zdieľaniu finančných zdrojov s partnerkou, bráni sa spoločnej finančnej zodpovednosti a preferuje individuálnu kontrolu nad peniazmi. Časté býva aj odmietanie investovať peniaze do spoločných dovoleniek, majú odpor voči výdavkom, ktoré sú zamerané na potešenie alebo zvyšovanie kvality života. Dokážu dokonca odmietnuť poskytnúť finančnú podporu partnerke v ťažkých časoch alebo v situáciách, keď je to potrebné.
Odborníci extrémnu sporivosť a lakomstvo často prirovnávajú k anorexii. Nazývajú to finančnou anorexiou, teda správaním, keď človeka uspokojuje, keď si niečo odrieka. Dá sa vôbec takto žiť?
Pre niektorých ľudí môže byť minimalizmus, skromnosť a striedmosť spôsobom života, ktorý prináša pocit uspokojenia a šťastia. Dáva im to zmysel a sú presvedčení o tom, že takýto model je správny. Nezdá sa im, že majú problémy s finančným správaním. To, čo je pre ostatných nerovnováhou medzi sporivosťou a užívaním si života, považujú za svoju normu.
Je takáto forma správania dlhodobo udržateľná?
Ako každý extrém, takýto postoj je neudržateľný napríklad vo vzťahu, lebo negatívne ovplyvňuje emocionálny a sociálny život druhého partnera. Lakomci sa preto zvyknú sociálne izolovať, obmedzovať až zanedbávať svoje potreby na úkor kvality života.
Takémuto človeku sa zdá teda čokoľvek zbytočné a dôležité je len to, že mu narastajú úspory?
Ľudia s extrémnou sporivosťou a lakomstvom mávajú tendenciu vnímať veci príliš čiernobielo, pričom väčšinu nákladov, zážitkov a potrieb považujú naozaj za zbytočnú a uprednostnia kumulovanie majetku. Ich myseľ je sústredená na minimalizáciu výdavkov a maximalizáciu úspor.
Ide tiež o potrebu všetko kontrolovať?
Áno, je to tendencia, ako zvládnuť neistotu a zabezpečiť si väčšiu predvídateľnosť. Kontrola nám umožňuje cítiť sa nezávisle a mať pocit, že sme tvorcami svojho osudu. Každý z nás ju v nejakej miere potrebuje a využíva, lebo vďaka tomu sa cítime väčšmi v bezpečí a pripravení čeliť ohrozeniu, minimalizovať riziko a predchádzať nepríjemným následkom. Pri patologickej kontrole je to intenzívne znásobené, čo spôsobuje aj zvýšenú úzkosť a stres.
