Psychológ z centra Psychoterapia Anjel Ján Kulhánek každopádne tvrdí, že "pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je skutočne dobré, keď sa dieťa adekvátne svojmu veku osamostatňuje a keď sa učí mať na svete svoje miesto, ktoré je bezpečné, kde sa cíti dobre a kde zároveň vie byť aj samo."
Trend by podľa neho mal byť podobný ako u iných vecí, ktoré sa týkajú detí - od fyzickej závislosti dieťaťa na matke k samostatnosti, ako píše idnes.cz. Od spoločného zdieľania postele počas dojčenia k vlastnej postieľke. Časovanie je podľa Kulhánka individuálne, ale malo by k nemu dôjsť niekedy medzi jedným rokom a tromi rokmi. Osobne sa preferuje skôr ten jeden rok.
Ale čo keď si dieťa síce na vlastnú posteľ zvykne, ale ešte v školskom veku chce tu a tam zaspávať s rodičmi? Ste z toho nešťastní a bojíte sa, že je na vás možno nezdravo závislé?
Upokoja vás zahraničné výskumy. Doktori William Sears (v knihe Safe Sleeping with Your Baby) alebo Jay Gordon (Good Nights: The Happy Parent s Guide to the Family Bed) vysvetľujú, že deti, ktoré spia so svojimi rodičmi, sú na mame a otcovi menej závislé než deti, ktoré spia samé. Nerobí im taký problém sa od rodičov odlúčiť - ako keby boli "nadopované" láskou nadlho dopredu. Namiesto zložitého lákania na vlastnú posteľ (plyšové hračky, svetielko, rozprávka) a namáhavého dohovárania im proste poskytnete svoju náruč a deku. Teda bezpečie vo dne v noci.
Spomínaní odborníci operujú s ďalším zaujímavým objavom: deti, ktorým nie je zakázaná manželská posteľ, sú celkovo šťastnejšie, menej plačlivé a lepšie sa v živote vysporiadavajú so stresom. Ľahšie sa vraj prispôsobujú v kolektíve, uvoľnenejšie komunikujú a - pozoruhodný detail: necucajú si palce. Deväťdesiatšesť percent cumľajúcich detí nemá skúsenosť so spaním v rodinnej posteli! Pravdepodobne si palcom ešte v školskom veku suplujú nejakú nenaplnenú potrebu.