V každom pracovnom prostredí sa vždy nájdu minimálne dvaja ľudia, medzi ktorými doslova „šľahajú“ plamene. Či už to pramení z osobnostných odlišností alebo konkurencie. Podľa zakladateľky spoločnosti Skyline International Thuy Sindellovej existuje trend na pracovisku, ku ktorému údajne často dochádza. Je ním agresia medzi ženami, ako píše forbes.com. Sindellová a jej tím pozorovali viac ako 1 000 odborníkov s vodcovskými schopnosťami a zistili, že v prieskume ženy hodnotili efektivitu času v práci iných žien ako o 57 % nižšiu v porovnaní s mužmi, čo bolo 14 %. "Celkovo možno povedať, že ženy hodnotia iné ženy ťažšie a sú k nim tvrdšie," prišla k záveru Sindellová.
Cítia konkurenciu, tak sa obraňujúevita
O tom, že táto hypotéza nemusí byť ďaleko od pravdy svedčia ďalšie údaje z iných zdrojov, ktoré ju podporujú. Podľa prieskumu z Employment Law Alliance z roku 2007 zo 45 % ľudí, ktorí uviedli, že sa stali obeťou šikanovania na pracovisku až 40 % uviedlo, že boli šikanovaní ženami. Hoci to zistenie samo o sebe nedokazuje, že ženy sú často ponižované či stresované zo strany iných, na druhej strane správa z roku 2014, skúmajúca útlak na pracovisku tvrdí, že až 68 % pracovného času boli ženy týrané a utláčaní inými „rivalkami“. Sindellová tiež odhalila správu z roku 2011 od spoločnosti American Management Association, ktorá vyhlásila, že asi 95 % žien muselo počas svojej kariéry znášať ústrky, agresiu či ponižovanie od inej ženy.
Prečo sú však kolegyne v práce napádané inou? Hoci vysvetlenie pravdepodobne vyžaduje bližší pohľad na určitý prípad, jedna hypotéza hovorí, že sa jedná o obranný mechanizmus spôsobený konkurenciou. Štúdia psychológov Nicki R. Crick a Maureen A. Bigbee z roku 1998 naznačuje, že mladé dievčatá sa uchyľujú k "relačnej agresii," alebo menej zjavným typom útokov, ktoré zahŕňajú správanie, ako je vylúčenie a odmietanie iných, negatívne postoje voči nim, ktoré dávajú jasne najavo a iné nefyzikálne formy viktimizácie, čo je osobitná forma násilia. Môžu sa s tým stretnúť zamestnanci, ku ktorým sa takto správa kolega s vysokými kompetenciami v práci.
Ďalšie zaujímavé zistenia:
- Efektivita u žien na vyššej pozícii je vnímaná na nižšej úrovni, keď vyjadrujú maskulínne správanie – ukázalo sa u 57 %;
- Muži boli vnímaní ako menej efektívni pri vyjadrení ženského prístupu – výsledok potvrdený u 43 %;
- Muži aj ženy sa zhodujú, že ženský prístup, ktorý zahŕňa emócie a ich vyjadrenie je o viac ako 40 % účinnejšie ako maskulínne správanie, teda ignorovanie emócií a chladnejší prístup.
Tomuto prieskumu predchádzala túžba po tom, dozvedieť sa viac o správaní ľudí na pracovisku. Sindellová si všimla na pracovisku mužov a ženy, ktoré cítili zo strany iných negatívny postoj. Nerozprávali sa s nimi a boli k nim agresívni.
"Tak sme sa pustili do výskumu, aby sme sa tiež pozreli na to, čo ľudia naozaj hľadajú u svojho šéfa bez ohľadu na pohlavie," vysvetlila. "Zistili sme, že chcú vodcu, ktorý vyjadruje mužské prvky, no zároveň má i ženský prístup v závislosti od toho, ako je potrebné sa zachovať v danej situácii."