Američanka Jessica Alexandrová bola štrnásť rokov vydatá za Dána a fascinovalo ju, ako pristupoval k ich dcére. Rovnako tak ju upútalo, ako pokojné, dobre vychované a empatické dánske deti sú. Nakoniec sa rozhodla venovať dánskej výchove v spolupráci s psychológom Ibenom Sandhalom celú knihu.
Drsné rozprávky pripraví deti na život
"Dáni deti aktívne učia empatii a záujmu o druhých. Začína to už v škôlke a pokračuje sa ďalej v škole, je to pre nich rovnako dôležité ako matematika alebo angličtina," opísala Alexandrová magazíne Mother. Kľúč k úspechu podľa nej tkvie v tom, že sa Dáni nesnažia deti chrániť pred negatívnymi emóciami a stránkami života, ako píše idnes.cz.
Rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktoré patria medzi dánskymi rodičmi a deťmi k najobľúbenejším, sú často veľmi temné a smutné (malá morská víla zomrie, rovnako ako kopa ďalších hrdinov v týchto rozprávkach). Zatiaľ čo mnoho z nás (rovnako ako filmoví režiséri) sa ich snažia nejako upraviť a zaistiť šťastný koniec, aby nezasiahli citlivú detskú dušičku, robíme tým zrejme detskej empatii a pripravenosti na život medvediu službu.
"Čítanie knižiek, ktoré sa zaoberajú ťažkými témami, pomáha rodičom pokryť širokú škálu emócií, čo, ako bolo preukázané, pomáha deťom rozvíjať ich vlastné empatiu," vysvetľuje Alexandrová. Okrem empatii podporujú dánski rodičia aj školy tímovú prácu, namiesto zdôrazňovania individualizmu a túžby po úspechu jednotlivca. Čo sa v čase, keď viac ako inokedy, tínedžeri túžia najmä po sláve, kráse a peniazoch, zdá ako celkom rozumná idea. Deti sa potom v dospievaní a dospelosti nebudú cítiť zaskočené tým, že život nie je prechádzka ružovým sadom a každý nemôže byť slávnou hviezdou.
Sebavedomie, diplomacia a hygge
Podľa autorky knihy Dánsky spôsob výchovy: Ako vychovať najšťastnejšie deti na svete sú aj ďalšie body, ktoré sú pre Dánov kľúčové. Pri budovaní sebavedomia detí im ide najmä o ich zakotvenie do rodiny, spoločnosti a ich miesta v živote a vzťahov k ostatným (namiesto rozšíreného konceptu založenom na tom, čo konkrétne dieťa dokáže, vie a vlastní). V krajine je už od roku 1984 zakázané fyzicky trestať deti, napriek tomu nie sú dánske deti neposlušné a pojašené.
"Dáni sa správajú k deťom diplomaticky a vyhýbajú sa ultimátam. Výsledkom je veľmi nenásilná kultúra. Sústredia sa na riešenie problémov namiesto trestania. A majú tzv. Hygge ako jednu z najdôležitejších hodnôt a kultúrnu normu," opisuje ďalej Alexandrová s tým, že hygge je čas vyhradený na rodinu, kedy sa všetci sústredia na príjemné pocity a na "my" namiesto "ja ".
Alexandrová tiež zdôrazňuje, že najmä Američania majú tendenciu deťom ich čas až príliš plánovať a nenechávajú im dostatok času na voľnú hru. Dáni pritom počítajú s tým, že hrať sa potrebujú ešte stredoškoláci. V Dánsku tiež rodičia často myslia na tzv. Zóny najbližšieho vývoja, teda na rozdiely medzi tým, čo dieťa už dokáže samo robiť a na čo zatiaľ potrebuje pomoc. Vhodne načasovanou pomocou sa môže vývoj dieťaťa urýchliť, ale dieťa si stále zachováva radosť z učenia a objavovania.
Slobodná výchova nie je pre každého
V kontraste s dánskou výchovou vedúcou ku kľudným a vychovaným ratolestiam môže byť tá švédska, ktorá podľa niektorých kritikov vedie k rozmaznanosti a arogancií potomkov. V čom je rozdiel? Vo Švédsku bol zákaz telesných trestov zavedený ešte skôr ako v Dánsku, prístup Švédov k deťom je vlastne celkom podobný. Aj tu je veľmi rozšírená slobodná výchova, teda názor, že si deti o veľa veciach môžu rozhodovať samy - napr. o tom, čo budú jesť, kedy pôjdu spať, ako sa oblečú a pod. Slobodná výchova má svoje pozitíva, ale pre rodičov je veľmi náročná - namiesto príkazov musia rodičia neustále vysvetľovať a objasňovať, aké následky má dané správanie detí na ostatné. Zároveň by rodičia nemali nechať deti až prehnane ovplyvňovať chod rodiny a určovať jej rytmus, sú skrátka veci, o ktorých rozhodujú dospelí.
Akonáhle rodičia poľavia vo vysvetľovaní a aktívnom rozvoji empatii dieťaťa, ľahko sa z neho stane tyran. To sa podľa niektorých kritických hlasov práve vo Švédsku deje. "Ak idete k niekomu domov na večeru, deti nikdy v pokoji nesedia pri stole. Neustále vyrušujú. Vždy sú v strede diania, čo vedie k problémom pri dospievaní. Ako mladé dievčatá a chlapci potom očakávajú, že sa všetko bude točiť okolo nich a sú sklamaní, keď to tak v živote nie je," uviedol švédsky psychiater a autor kníh o výchove David Eberhard pre Telegraph.
Rozporuplné pocity zo švédskej výchovy mala aj Britka Juliet Nilssonová. Hoci na základe odporúčania svojho švédskeho manžela dala deti do švédskej základnej školy, čoskoro začala pochybovať, či to bol dobrý nápad. Kým si jej potomkovia užívali v škole hŕbu výletov a exkurzií a učili sa o prírode a priateľstve, ich matematické i ďalšie zručnosti stagnovali. "Ako starostlivý rodič som sa preto išla pozrieť na niekoľko hodín a videla som, ako deti behali do triedy a z nej behom hodiny, nemajú žiadny rešpekt voči učiteľovi a niektoré deti mali dokonca špunty v ušiach, aby nejako stlmili neustály hluk triedy, v ktorom sa nedalo sústrediť," opísala Juliet Nilssonová pre blog Wear & Where.
Deti nepísali ani žiadne testy, neabsolvovali skúšky alebo žiadne súťažné aktivity, domáce úlohy dostávali sporadicky a nikto ich plnenie nevyžadoval ani nehodnotil. Juliet sa tiež zdalo, že učitelia nijako nerozvíjali už získané schopnosti detí, čo viedlo k strate motivácie k učeniu. Svoje deti preto nakoniec preradila do súkromnej medzinárodnej školy, ktorá lepšie vyhovovala jej predstave o základnom vzdelávaní a výchove.