Všímajte si rečové vady a výslovnosť u dieťaťa.pixabay.com
StoryEditor

Rozprávanie detí. Kedy je ten správny vek na slová?

12.06.2016, 14:45
Životný štýl
Detské džavotanie, skomolené slová, neustále pokusy vysvetliť dospelým niečo, čo oni akosi nevedia pochopiť. Aj takúto úsmevnú časť má vývin ľudskej reči. Dokedy je však úsmev nad nezrozumiteľnou rečou namieste? A kedy by ho mala nahradiť drina pred zrkadlom?

Vývin ľudskej reči má svoju postupnosť – začína sa hneď po narodení reagovaním na hlasy pohybom alebo plačom, pokračuje napodobňovaním zvukov a džavotaním, gestami, jednoduchými jedno- alebo dvojslabičnými slovami, rozširovaním slovnej zásoby, spájaním slov do krátkych, neskôr zložitejších viet a uplatňovaním pravidiel gramatiky. Tempo vývoja reči je individuálne. V prvom roku života by však dieťa malo tvoriť jednoslovné vety (napr. mama, ham, pápá...), v dvoch rokoch by malo mať aktívnu slovnú zásobu asi 50 slov a tvoriť dvojslovné vety (mama pá...). Reč by už mala byť zrozumiteľná okrem matky aj širšej rodine. Ak však dieťa dve z týchto kritérií nespĺňa, môže byť vzhľadom na rečové poruchy rizikové a rodič by mal vyhľadať odborníka.

V troch rokoch by už dieťa malo používať vety typu „mama varí kašu“ a ovládať asi 400 slov. „Dieťa vždy začne používať podstatné mená, potom nasledujú slovesá, prídavné mená, ďalej číslovky, spojky a ďalšie slovné druhy. Je dôležité, aby dieťa vedelo používať podstatné mená, vedelo ich skloňovať, stupňovať prídavné mená a podobne. Okolo piateho-šiesteho roku života sa verbálny prejav vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých a dieťa by malo ovládať 2 000 až 2 500 slov. Porozumieť by malo 3 000 až 3 500 slov,“ uvádza logopedička Adriana Tomová zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Svodín. Slovná zásoba a schopnosť komunikovať je dôležitá najmä pri nástupe do kolektívu. „Je vhodné, keď dieťa pri nástupe do materskej školy ovláda 350 až 400 slov. Čím čistejšie a zrozumiteľnejšie rozpráva, tým je to lepšie. Keď už dieťa nastupuje do školy, malo by rozprávať čisto,“ dodáva odborníčka.

Rečové poruchy

Opak sa však objavuje v praxi. Čoraz viac detí v predškolskom veku nerozpráva zrozumiteľne a prejavujú sa u nich rôzne rečové poruchy. „V predškolskom období sa najčastejšie objavuje dyslália, pri ktorej deti nevedia správne vyslovovať hlásky. Tiež sa objavujú aj rôzne poruchy vývinu reči, oneskorený alebo narušený vývin a podobne, zajakavosť a brblavosť, pri ktorej deti veľmi rýchlo rozprávajú. Pokiaľ sa to včas nepodchytí, takéto rozprávanie sa zafixuje a prvé slovíčka alebo slabiky deti opakujú, čo môže smerovať k zajakavosti,“ uvádza Tomová. Rečových porúch však existuje omnoho viac – niektoré sú spôsobené rázštepmi podnebia alebo pery, niektoré súvisia aj so sluchom, nervovými poruchami, psychikou... „Okolo šiesteho roku už by malo mať dieťa správnu výslovnosť. Ak to tak nie je, príčinou môže byť aj to, že sa narodilo s vrodenou rečovou slabosťou, nemá jazykový cit. Častejšie je to u detí, ktoré sa neučia dobre jazyky. Ďalej to môže byť zlý rečový vzor, keď sa napríklad rodičia alebo starí rodičia s dieťaťom rozprávajú maznavo. Od malička sa treba s dieťaťom rozprávať normálne, hovorenou rečou a správne,“ uvádza odborníčka.

Hatlavosť – najčastejší problém

Dyslália, teda hatlavosť, je najčastejším problémom našich škôlkarov a neraz i školákov. Maznavé a nezrozumiteľné rozprávanie z prvých rokov života sa niekedy neupraví a nesprávna alebo nezrozumiteľná výslovnosť sa zafixuje a pretrváva už aj vo veku, keď by malo dieťa rozprávať úplne čisto. Aj pri hatlavosti sa rozlišujú ľahšie a ťažšie prípady.

„Tétizmus, teda dyslália univerzalis, je hatlavosť, pri ktorej dieťa nevie vysloviť veľmi veľa hlások. Niekedy mu doslova ani vlastná matka nerozumie, len si domýšľa, čo dieťa hovorí. Dieťa vie trebárs vysloviť len dve-tri hlásky správne a ostatné nie. Potom je to dyslália multiplex, pri ktorej je rozsah chybne vyslovovaných hlások menší a zrozumiteľnosť reči relatívne lepšia a dyslália parciálna, keď dieťa nevie vysloviť len zopár, napríklad 5 – 6 hlások,“ uvádza logopedička, podľa ktorej náročnosť odstránenia hatlavosti súvisí aj s tým, ktoré hlásky dieťa vyslovuje nesprávne. „Závisí to aj od toho, ktorého miesta artikulácie sa dyslália týka – jednoduchšie je, keď je to na jednom artikulačnom mieste, vtedy stačí, ak sa dieťa naučí správne vyslovovať jednu hlásku, napríklad C, a tak sa ľahšie naučí aj ostatné, ako S a Z. Ťažší prípad je, ak zle vyslovované hlásky pochádzajú z rôznych artikulačných oblastí,“ dodáva Tomová. Dieťa pritom môže hlásky zle vyslovovať samostatne, alebo len v slabikách či celých slovách. Niektoré deti problémovú hlásku úplne vynechávajú – vtedy napríklad namiesto ryba hovoria yba. Iné deti zas používajú náhradné hlásky a vyslovujú lyba alebo jyba. Hláska R pritom patrí medzi najproblémovejšie. „Keď štvorročné dieťa hatlavo rozpráva, väčšinou zle vyslovuje L, R, oba rady sykaviek C, S, Z a Č, Š, Ž a občas ešte Ť, Ď, Ň,“ uvádza odborníčka.

Samo sa to nespraví

Kedy je nezrozumiteľná reč ešte súčasťou vývinu a je v norme a kedy ju už treba riešiť? To je otázka, ktorú musí riešiť mnoho rodičov. Pri postupnom vývoji sú mnohí na hatlavú reč svojich detí natoľko zvyknutí, že si problém včas ani nevšimnú. Niektorí dokonca čakajú, že sa reč časom ešte upraví. Zlá výslovnosť sa tak však môže ešte viac zafixovať a zautomatizovať. Problém preto netreba odkladať.

„Keď štyriapolročné dieťa nevie správne vyslovovať čo i len jednu hlásku, treba vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ je hlások viac, treba začať aj skôr, v troch rokoch,“ odporúča logopedička. Úprava reči a učenie sa správnej výslovnosti je totiž často behom na dlhé trate. „Jednu hlásku sa dieťa učí vyslovovať približne tri mesiace, samozrejme, závisí to od intelektu aj od toho, ako sa mu venujete. Je tam veľa faktorov a je to veľmi individuálne. Niektoré hlásky sa učia ľahšie, niektoré ťažšie, napríklad hlásku L sa podľa odborných podkladov dieťa učí vyslovovať asi tri mesiace, ale naučiť sa správne vyslovovať R môže trvať až do 24 mesiacov,“ uvádza Mgr. Adriana Tomová. Pri výučbe správnej výslovnosti sa pritom dieťa vždy musí sústrediť naraz len na jednu hlásku. Aj preto je nutné začať s nápravou čím skôr, najmä ak sa nesprávna výslovnosť týka viacerých hlások.

Treba odborníka?

Rečové poruchy si vyžadujú odborný prístup a trpezlivosť. Aj keď sa môže zdať, že nesprávnu výslovnosť zvládnete ako rodičia doma sami, nemusí sa to podariť. „Keď ide o jednu jednoduchú hlásku, napríklad L, tak ak budú trénovať naozaj každý deň, vie aj rodič naučiť dieťa správnu výslovnosť. Možno ešte pri dvoch hláskach sa to môže podariť, aj keď pri hláske R to nezaručujem, lebo to sa ťažko vyvodzuje,“ hovorí logopedička, podľa ktorej je nutné nielen správne postupovať, ale aj pravidelne trénovať a byť dôsledný – ak sa dieťaťu raz podarí hlásku napodobniť, treba ju opakovať, kým výslovnosť nebude bezchybná. Pri viacerých hláskach treba vedieť, ktorou je najvhodnejšie začať. Rodič navyše musí poznať správny postup.

„Najprv treba rozvíjať artikulačný aparát, teda jazyk, pery, ďasná, líca, zuby. Najprv sa učíme izolované pohyby, napríklad dotknúť sa končekom jazyka hornej pery. To sa treba učiť pred zrkadlom, dospelý ukáže a dieťa napodobňuje dovtedy, kým to nie je stopercentné. Potom sa pohyby spájajú do sekvencií, jednoduchších aj zložitejších. Ďalším krokom je vyvodenie hlásky, tu treba vedieť, kde sa hláska tvorí. Potom nasleduje fixovanie hlásky na začiatku, v strede a na konci slabiky a keď je to stopercentné, pokračujeme potom na začiatku slova, v strede a na konci slova. Nasleduje fixácia vo vetách, básničkách, rozprávkach, v dialógu a monológu, kým sa hláska dostane do spontánnej reči. Až potom nasleduje automatizácia, keď dieťa to, čo sme vyvodili, správne používa v spontánnej reči bez toho, aby si muselo dávať pozor. Takže rodič by mal spolupracovať s odborníkom a byť pod dohľadom,“ uvádza Tomová.

Čo ak sa to nerieši?

Aj keď pri rečových poruchách nejde doslova o život, môžu okrem nezrozumiteľnej či nesprávnej výslovnosti spôsobiť nemalé problémy – a to aj na celý život. „Ak dyslália pretrváva, môže sa z toho vyvinúť dysgrafia a dysortografia. Dysgrafia je porucha písania, týka sa jemnej motoriky. Ak už je dieťa hatlavé a jeho artikulačný aparát je veľmi neobratný, tak to môže súvisieť aj oslabenou jemnou motorikou, teda je tam riziko, že bude dysgrafik. Taktiež, keď sa správna výslovnosť nezafixuje a nezautomatizuje v spontánnej reči, tak je tu riziko, že aj pri čítaní nebude správne dieťa vyslovovať, následne sa to môže preniesť aj do písania a vzniká dysortografia. Teda aj pri obyčajnej hatlavosti, keď nie je riešená, sa môže stať to, že dieťa neovláda pravopis a neraz musí byť v škole aj integrované,“ uzatvára Mgr. Adriana Tomová zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Svodín.

Postup pri odstraňovaní hatlavosti:

– rozvíjanie artikulačného aparátu

– precvičovanie izolovaných pohybov, neskôr spájanie do sekvencií

– vyvodenie hlásky

– fixovanie správnej výslovnosti hlásky na začiatku, potom v strede a napokon na konci slabiky

– fixovanie výslovnosti na začiatku, v strede a na konci slov

– fixovanie vo vetách, básničkách a rozprávkach

– fixovanie výslovnosti v dialógu a v monológu

– automatizácia

– správna výslovnosť v spontánnej reči

– vždy sa sústrediť len na jednu hlásku naraz

– pravidelne trénovať každý deň aspoň 10 minút

Článok bol uverejnený v časopise Fit magazín.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
24. apríl 2024 12:42