Patria medzi bežné výchovné prostriedky. Zvyčajne k trestom pristupujeme preto, lebo sa domnievame, že tak dieťa vychovávame, vštepujeme mu určité normy správania a morálne hodnoty. To však nie sú jediné dôvody. Trestáme aj pre výstrahu a ponaučenie. Nechceme, aby dieťa v budúcnosti opakovalo správanie, za ktoré je teraz trestané. Jedna štúdia zverejnená v časopise Child Development však zistila, že to prináša určité riziko.
Ovplyvňujú pravdovravnosť detí?
Ak deti vyrastajú v príliš trestajúcom prostredí, môže mať v konečnom dôsledku opačný efekt, než si vychovávatelia myslia, ako sa uvádza na ncbi.nlm.nih.gov. Začnú sa báť budúcich trestov, a tak sa naučia, že je lepšie klamať, než hovoriť pravdu. Týka sa to 3- až 4-ročných detí, ktoré sú vo veku, kedy sa len "učia" klamať.
Výskumu sa zúčastnili deti z dvoch rôznych predškolských zariadení v západnej Afrike. V jednom vychovávatelia vynucovali disciplínu telesnými trestami, teda deti žili v trestajúcom prostredí, v druhom boli metódy vynucovania disciplíny miernejšie, napr. vo forme napomenutia. Troj- a štvorročné deti z oboch zariadení dostali rovnakú úlohu. Výskumníčka sa s každým dieťaťom hrala v miestnosti, kde boli ukryté rôzne hračky. Úlohou dieťaťa bolo podľa zvukov hádať, o akú hračku ide. Po chvíli výskumníčka vysvetlila dieťaťu, že si niečo zabudla v aute a musí odísť. Povedala mu, že kým sa vráti, nesmie sa pozrieť na ďalšiu hračku, ukrytú za jeho chrbtom. Po minúte prišla a pozrela si video, kde je nahrané konanie dieťaťa na videokameru.
Výsledok bol zaujímavý. Väčšina detí z oboch zariadení neodolala pokušeniu a pozrela sa na hračku. Čo však stojí za povšimnutie, deti sa líšili v tom, či sa k pozretiu na hračku sami priznali. Až 94 % detí zo škôlky s menej trestajúcim prostredím povedali pravdu, ostatných detí z trestajúceho prostredia, ktoré sa k tomu priznali, však bolo pomenej - len 56 %. Dokonca tieto deti vedeli "tvorivejšie" klamať. Ba čo viac, keď sa ich výskumníčka na záver pýtala ďalšie otázky o hračke, deti z trestajúceho prostredia sa dali "nachytať" a prezradili identitu hračky v menšom percente prípadov, ako deti z miernejšieho prostredia.
Všetko s mierou
Je dôležité vyhnúť sa príliš silným a častým trestom a nezabúdať tiež na odmeny. Silné tresty vedú k pasivite, apatii, alebo naopak k vzdoru, vzbure, túžbe po pomste. Druhá možnosť sa týka predovšetkým starších detí. Aj v tomto prípade platí, všetko s mierou. Tak ako neprimerané tresty môžu viesť k pocitom poníženia a menej cennosti, tak prílišné zahrňovanie chválou a odmenami môže viesť k pocitu nadradenosti. Ten je problematickou charakterovou výzbrojou do ďalšieho života.
