Cestovala som vlakom z Bratislavy do Prahy. Prisadla si ku mne staršia pani. Vyzerala veľmi distingvovane. Prihovorila sa mi, keďže tušila, že spolu pobudneme asi štyri hodiny. Prezradila o sebe, že je lekárka na dôchodku a cestuje k synovi na návštevu. Pochválila sa, že je čerstvo vyštudovaný medik a bude z neho plastický chirurg. „Tak to ma s ním musíte zoznámiť, aspoň mi odsaje tuky z brucha,“ zavtipkovala som. Stará pani sa pousmiala a dodala: „Nie je problém!“ Nedalo jej však nespýtať sa ma na to, či aj niečo robím pre to, aby som mala bruško menšie. „Hmmm, v podstate nič... Ale, viete, nemám pocit, že by som sa prejedala. Skôr mám spomalené trávenie, pretože nejem zase nejaké extra ťažké jedlá,“ vysvetľovali som pani Medkovej – medzitým sme sa už aj jedna druhej predstavili.
„Viete, dôležité je jesť pomaly, dať si iba malé porcie a nepiť hneď za jedlom studenú vodu. A ešte by som vám odporúčala vypiť ráno nalačno zriedený jablčný ocot. Ten fantasticky zrýchli trávenie,“ pani sa mi snažila poradiť. „A naozaj to funguje?“ neveriacky som jej položila uisťujúcu otázku. „Pozrite sa, za skúšku nič nedáte. Stratiť nemáte čo, ale iba získať,“ povzbudila ma pani Medková, ktorá vraj tento rituál praktizuje od svojej dvadsaťpäťky. Je štíhla, tak na ňu to asi zaberá – premýšľala som pri pohľade na svoju sympatickú spolucestujúcu. Hneď, ako sme dorazili do cieľa cesty a rozlúčili sme sa, namierila som si to do obchodu s potravinami. Lenže tam jablčný ocot nemali. Zato keksy áno a aj som si jedny kúpila a bleskovo zhltla. „No pekne... hlavne, že chcem byť štíhla...“ Zamrmlala som si rozčúlene popod nos.
Na jablčný ocot som natrafila až v treťom obchode. Keď som došla na byt k svojej tete, ktorá tiež nepatrila medzi najchudšie, hneď som jej povedala, koho som stretla a čo mi poradila a obe sme si razom štrngali pohárikmi s jablčným octom. „Na zdravíčko. Na pevné telíčko,“ aj sme si trošku zarýmovali. Od toho dňa som si jablčný ocot v bezpečnom pomere – 1 lyžica octu na 3 lyžice vody „naordinovala“ každé ráno a večer. V priebehu týždňa som dala dole kilo a o mesiac štyri. Dokopy som už schudla asi 15 kíl a cítim sa skvele. Je pravda, že som začala aj trošku športovať, ale jedálny lístok som nezmenila. Neprepchávam sa, to je jasné, ale nedržím ani žiadnu diétu. Pokojne si dám v nedeľu na obed rezeň so šalátom. Viem, že mi ho spáli, pretože na mňa ten jablčný ocot zabral na 100%. Som rada, že mám konečne štíhly pás a dosiahla som ho relatívne jednoducho. Milé dámy, vyskúšajte to tiež. Veď, ako aj mne povedala tá pani z vlaku – „za skúšku nič nedáte, nemáte čo stratiť“. Keď, tak len tie kilá navyše, a o to vám predsa ide.