Pred niekoľkými dňami vám vyšla nová kniha Nikdy nebudem piť slaný čaj. Je to vaše desiate dielo. Bolo ťažké vydávať novinku počas pandémie?
Bolo to komplikovanejšie. Pôvodne bol termín vydania stanovený na jún 2020, ale zo známych dôvodov nebolo rozumné púšťať knihu na trh. Som rada, že nakoniec sa vydavateľstvo rozhodlo predsa len vydať ju teraz, hoci pandémia neustupuje. Tak trochu k tomu zrejme prispelo aj to, že čitateľky sa jej už dožadovali.
Ako na vás dopadá už rok trvajúci „iný svet“? Niekto prežíva situáciu ľahšie, niekto upadá do depresií...
Veľa dôvodov na radosť naozaj nemáme... ale treba si ich vedieť nájsť, aj v maličkostiach. Zatiaľ do depresií neupadám ani ja, ani môj manžel. Snažíme sa zachovať si humor a vyťažiť zo situácie čo najviac. Smutno nám je najmä z toho, že nemôžeme navštevovať našich najmilších.
Nahradiť živý kontakt nie je ľahké.
Áno, ten nám chýba so synom a jeho priateľkou (pretože žijú v inom meste), a s rodinou manželovej dcérky. Náš vnúčik rastie a my to sledujeme iba cez videohovory... Pracovne je situácia tiež komplikovaná, manžel ako profesionálny hudobník už rok nemôže pracovať. Ja som našťastie prevažnú časť roka 2020 pracovala na knihe rozhovorov s Mirom Jarošom Sny sa plnia, a teraz sa pomaly vraciam k písaniu článkov, napríklad aj pre magazín Evita. Mrzí ma, že nemôžem robiť svoju talkšou, že nemôžem ísť do divadla alebo na koncert... ale verím, že čoskoro sa to zmení a život sa vráti do normálu.
Myslíte, že knihy môžu ľuďom pomôcť trošku vypnúť a preniesť sa do inej „necovidovej“ reality?
Jednoznačne áno! Mám na to doma živý príklad. Môj manžel prežíva celú situáciu iba vďaka knihám a dobrej hudbe. Keby sme postavili múr z kníh, ktoré prečítal od marca minulého roka, ani by ho nebolo vidno za ním! Ja sa tiež dokážem úplne odpútať od reality a preniesť sa do príbehov, ktoré čítam. Vidím to aj na našej iniciatíve Zachráň knihu, ktorú sme s ďalšími autormi spontánne založili pred rokom. Obrovská odozva od čitateľov jednoznačne svedčí o tom, že ľudia teraz čítajú viac. Rozhodne je rozumnejšie venovať svoj čas knihe ako dookola čítať zlé správy, počúvať frustrujúce tlačovky alebo márniť čas hlúposťami na sociálnych sieťach.
Ako vy prežívate realitu v čase, keď uvidíte prvé výtlačky svojich noviniek po prvýkrát naživo?
Stále rovnako, a to bez ohľadu na to, koľká kniha v poradí je to. Ovládne ma zmes pocitov, v ktorých prevažuje obrovská vďačnosť za to, že môžem robiť čo milujem. Je tam aj trochu hrdosti, že som to opäť dokázala, aj trochu obáv, či sa kniha bude páčiť. A stále tomu nemôžem uveriť, že niečo, čo som si vymyslela a naťukala do počítača, má podobu skutočnej knihy.
...a potom zrejme čakáte na reakcie okolia.
Áno, a verte, že pri každej knihe sú to skôr obavy. Keď sa objavia prvé pozitívne reakcie, moje napätie opadá. Som vďačná za každý ohlas a teší ma, ak sa moje príbehy páčia. Na odľahčenie – najlepšia je moja mama. Aj teraz pri novej knihe sa smiala a pýtala sa ma: Kde ty na to chodíš?
Článok pokračuje na ďalšej strane
