Všetko je veľmi individuálne
Psychológovia sa predbiehajú v zaručených tvrdeniach, ale tie si tak protirečia, že ťažko sa spoliehať na to, ktoré je správne. Niektorí dvíhajú varovný prst, že intimita nie je len sex, ale aj spoločné rozhovory v posteli, pritúlenie sa, nedbalý dotyk uprostred noci. Aj spoločné víkendové rána v posteli sú vraj dôležité, tie chvíle ešte pred tým, ako sa rozletia dvere a na posteli pristanú deti, alebo neskôr, keď vy otvárate dvere do izieb pubertálnych detí, aby už konečne vstali. Iní odborníci tvrdia, že všetko je to o nastavení dvoch ľudí vo vzťahu. Ak majú dosť vnemov lásky počas dňa, nechýba im nočná blízkosť.
Poznám ženy, ktoré spávajú v detských izbách, aby sa vyspali. Poznám také, ktoré spia so svojimi psami. Jedny sú šťastné, jedny menej. Tak si vyberte. Aj keď, mnohé tie, ktoré sa rozhodli spať v inej izbe bytu či domu ako ich muž, hovoria, že veľmi na výber nemali :-).
Co si myslia čitateľky o oddelených spálňach?
Zuzana
„Naša dvojročná dcérka začala spávať celé noci až nedávno. Môj muž vstáva každé ráno do práce o piatej, malú vždy zobudil a potom bývala mrzutá, lebo inak spáva do siedmej, aj dlhšie. A povedzme si otvorene, aj pre mňa sú dve hodiny spánku ráno navyše výhra. Tak sme sa rozhodli, že skúsi spávať vedľa, a funguje to. Cez týždeň je vedľa, cez víkend spí s nami. Naša intimita sa tým rozhodne nevytráca, každý večer si pozrieme telku – teda až, kým chlap nezaspí :-). Ja si myslím, že intimita oddelenými spálňami len narastá. Chýbame si, tešíme sa na seba, je to také, ako by sme znovu spolu chodili. A cez víkend radostne spolu líhame do spoločnej postele.“
Anička
Každého osobná vec, nemyslím si, že to znamená menej lásky alebo intimity, je to o dvoch ľuďoch a prioritách, keď sú praktickejší, tak uprednostnia oddelené spálne z rozumných dôvodov. Ale u nás iste nie. Spánok máme viac-menej synchronizovaný – keď som bola tehotná a chodila spávať skôr, on chodil so mnou a ráno sme boli superfit :-). Teraz trošku neskôr, lebo večery si robíme program a ideme spať spolu. Ani naša maličká nebola dôvodom na oddelené spálne – vstávali sme k nej obaja, buď na striedačku, alebo spoločne, našťastie, nebolo treba veľa a často. V každom prípade, s malou chcel v noci pomôcť, lebo pre nás nikdy nebolo „nech sa vyspí do práce“, keďže ja som vstávala k nej a do domácnosti a nemala kedy cez deň pospávať, oddychovať či kapriť na gauči, takže všetko rovným dielom.
Stanka
Myslím, že je to každého vec, my spíme zatiaľ oddelene a vôbec to nenarušuje náš vzťah. Muž chodí spávať super skoro a je ranné vtáča, ja som úplný opak, takže spávam s našou dcérkou (girls power) a všetci sme šťastní a krásne vyspatí a reči typu, že to prečo a ako to môžeme, ignorujem... lebo môžeme a vyhovuje nám to, ale plánujem návrat do spálne RAZ :).
Mia
Nijako sa nechcem nikoho dotknúť, ale my spíme spolu (24 rokov) a neviem si ani predstaviť, že by to bolo inak. Veď predsa v dobrom aj v zlom. Tak ako zdieľal on moje chrápanie, keď som mala choré hrdlo, a ja jeho chrápanie teraz, tak zdieľame aj intimitu, užívame si prítomnosť toho druhého. Niekedy, keď idem ja skôr spať, manžel ide so mnou a odíde, až keď zaspím, lebo sme jednoducho tak zvyknutí. Cítili by sme sa odcudzení a osamelí.