Vo svojich kurzoch ste spomínala, že my ženy nevieme partnerov „omaminkovávať“. Môžete vysvetliť, čo si pod týmto pozoruhodným výrazom predstaviť?
Tak ja vám to ukážem. Poďte ku mne. Postavte sa tu po mojom boku. Tak, teraz budete robiť chlapa. Ja sa k vám len otočím a takto jemne, láskyplne vás pohladím po tvári. Nič viac, len sa vás ľahko dotknem. Tak som vás práve omaminkovala. Keď muž nechce urobiť to, čo od neho chcete, a je spurný, pohlaďte ho. Uvidíte, čo to s ním urobí.
Nepočujete na to od žien námietky typu: Čo sa mu budem podliezať?
Iste, presne to počúvam. Ženy hovoria, že je to podliezavé, potupné.
A nie je?
Nie je. Je to vrchol prejavu lásky, materstva. Ťažko sa to opisuje, jednoducho to skúste. V poslednej dobe často premýšľam nad tým, čo povedal pápež František. Hovoril o tom, že muž je pevný bod a žena, citujme ho, „žena má tajomnú silu, ktorou muža ovláda“. Veľmi sa mi páči ten jeho výraz tajomná sila. Má totiž absolútnu pravdu. To je tá sila, ktorú používate, keď maminkujete. Lenže mnohé ženy ju nepoužívajú.
Prečo to tak podľa vás je?
Nároky žien na muža sa zvyšujú. Nie sú schopné robiť kompromisy. Hromadia sa mi prípady, keď sa rozpadajú vzťahy vzdelaných, veľmi inteligentných a empatických ľudí. Oni sú empatickí, ale bohužiaľ len sami k sebe. Každý presadzuje to svoje. A ženy, namiesto aby toho svojho dosahovali tajomnou silou, mudrujú, správajú sa ako muži. Nikdy predtým nebolo toľko žien, ktoré sa správajú ako muži.
ŽENA "KECÁ A KECÁ"
Na tom ale nie je nič k údivu, keď zo všetkých strán počujeme, že máme v práci dosahovať rovnaký kariérny postup ako muži, že dokážeme to, čo oni a rovnosť musí byť vo všetkom ...
Každá doba je iná. Nemôžeme tu dnešnú porovnávať s tou, keď žena bola len pri sporáku. Vrátiť sa ku šporákom a nechcieť sa realizovať nie je riešenie. Žena naozaj potrebuje možnosť emancipácie, čo sa týka povolania, možnosťou uplatniť svoje schopnosti. Ale aj keď je významná vedkyňa, lekárka či novinárka, nemalo by to byť poznať doma, vo vzťahu.
Tak by mala byť „puťka“?
Nie. Nemala by ale kvôli svojej práci strácať doma ženskosť. Dôležité je, aby doma zostala ženou a muž mužom. Ono, povedzme si to na rovinu, v tom, ako sa žena chová k mužovi, povolanie nehrá až takú veľkú rolu. Iste, sú ženy, ktoré dosiahli vysokých pozícií a majú náročné zamestnanie. Ale veľa z nich sú predavačky, kaderníčky, učiteľky, úradníčky, zdravotníčky. A všetky sa tvária, že sú v práci nesmierne dôležité, a dávajú to doma manželovi výrazne najavo. Pokiaľ ale žena bude ctiť muža doma ako muža, on ju bude ctiť ako ženu.