shutterstock.com
StoryEditor

Ak počúva tehotná žena Mozarta, narodí sa jej inteligentné dieťa. Toto sú mýty o mozgu

25.01.2021, 14:00
Životný štýl
Koľko toho vieme o mozgu? Ako sa líši ženský a mužský spôsob myslenia? Vyrastie z nášho dieťaťa génius, keď budeme v tehotenstve počúvať Mozarta? A prečo cviky na pamäť nefungujú? Svetoznámy český neurológ MUDr. Martin Jan Stránský nám pomohol vyvrátiť niekoľko mýtov, ktoré o našom mozgu kolujú.

Mýtus č. 1
PRACUJE LEN 10 % MOZGU
Aká lákavá je predstava, že využívame len desatinu svojej mozgovej kapacity! Je v tom prísľub skrytého potenciálu, ktorý sme doteraz neobjavili, možno nových schopností. Bohužiaľ, nie je to pravda. „Mozog je živé tkanivo prepojené elektrickým prúdom, ktorý sa žiadnej jeho časti nevyhýba. Každá časť mozgu pracuje – niektorá vedome, iná nevedome – inak by bola mŕtva.“

Mýtus č. 2
O MOZGU TOHO VIEME STÁLE MÁLO
„Práve naopak. Vieme, ako sa tvorí aj čo jeho tvorenie pred narodením ovplyvňuje. Je nám známe, čo a ako naň pôsobí. Vieme, kde začínajú myšlienky, ktorými časťami mozgu prúdia aj ako ich možno ovplyvniť. Cez funkčnú magnetickú rezonanciu môžeme zistiť rôzne charakteristiky človeka, bez toho, aby sme mu položili jedinú otázku – napríklad aká je jeho obľúbená farba, sexuálna orientácia, alebo napríklad či má sklony k nevere. A nebudeme sa nikdy mýliť,“ vysvetľuje neurológ.

Mýtus č. 3
ŽENY POUŽÍVAJÚ VIAC PRAVÚ MOZGOVÚ HEMISFÉRU A MUŽI ĽAVÚ
Pravej hemisfére je prisudzovaná kreativita, ľavej racionalita a analytické schopnosti. Preto sa hovorí, že ženy a muži používajú inú časť mozgu. V skutočnosti však obe pohlavia využívajú obe polovice rovnako, len sa líši ich štýl uvažovania. „Ženy majú intuitívnejší spôsob myslenia v tom, že oveľa viac porovnávajú. Vo všetkom. Muži sú ráznejší, rýchlejší, priamočiarejší v zmysle: vidím zver, mám po nej hodiť kopije, alebo nie? Muž nemá čas o tom dlho premýšľať. Ženy používajú obe hemisféry simultánne, zvažujú za a proti, viac nad všetkým rozmýšľajú, čo pre muža znamená, že sú nerozhodné, ale pre ženy, že sú racionálnejšie. Táto rozdielna stratégia je veľmi dôležitá.“

Mýtus č. 4
KEĎ POČÚVA ŽENA V TEHOTENSTVE MOZARTA, NARODÍ SA JEJ INTELIGENTNÉ DIEŤA
Bolo by zaujímavé, keby sme mali moc trochu si očakávaného potomka „poupraviť“, ovplyvniť jeho vlastnosti, a dokonca napríklad aj to, ako bude šikovný. V polovici 20. storočia sa rozšíril mýtus, že práve k tomu poslednému stačí, keď žena bude v tehotenstve počúvať vážnu hudbu. „Žiadny hudobný žáner nemá na inteligenciu dieťaťa vplyv. Pieseň, ktorú ste mu často púšťali či spievali v tehotenstve, si však bude po narodení pamätať a jej počúvanie mu môže na tvári vykúzliť veľký úsmev. Pamäť sa tvorí už v prenatálnom období.“

Mýtus č. 5
SOCIÁLNYMI SIEŤAMI SA POSILNILA KOMUNIKÁCIA
Na sociálnych sieťach všetko komentujeme, o všeličom diskutujeme, píšeme si s viacerými ľuďmi naraz. Mohlo by sa zdať, že naša komunikácia nikdy nebola v takom rozpuku. Opak je však pravdou. „Sociálne siete naše dorozumievacie schopnosti silne degradujú. Podľa výskumov prebieha len jedna z troch komunikácií u ľudí vo veku medzi trinástimi a devätnástimi rokmi osobne. Ostatné sú formou krátkych správ. Mladí ľudia potom nie sú schopní formulovať celú vetu alebo súvetie, nevedia spolu hovoriť, diskutovať či riešiť problémy.“

Mýtus č. 6
MOZOG STÁLE PRACUJE. NEODPOČÍVA ANI V SPÁNKU
„Mozog v spánku prechádza štyrmi fázami, ktoré sú v cykle. Počas prvých troch fáz telo aj mozog skutočne odpočívajú. Vo štvrtej, ktorej sa hovorí REM, dochádza k rýchlemu pohybu očí. Je to fáza, keď vchádza knihovník a do pamäti ukladá udalosti, fakty a informácie z uplynulého dňa. A zároveň z nej vyhodí burinu. Preto sa hýbu oči a niekedy aj končatiny, lebo mentálne aj fyzicky znova prežívame, čo sa cez deň stalo,“ vysvetľuje neurológ. „Pre tvorenie dobrej pamäti je dôležité, aby sme sa nebudili príliš skoro. Inak nemá mozog dostatok času všetko uložiť. Je na to rad zaujímavých výskumov. Napríklad sa zistilo, že žiaci, ktorí chodia do školy o pol hodinu neskôr, majú o desať percent lepšie výsledky vo všetkých testoch čisto z toho dôvodu, že spali o pol hodiny dlhšie.“

Mýtus č. 7
GÉNY SÚ DANÉ A NEMÔŽEME ICH OVPLYVNIŤ
To nie je tak celkom pravda. Genetickú výbavu síce dostávame do vienka, ale to neznamená, že sa jej kód nemôže za určitý čas alebo za konkrétnych okolností zmeniť. „Je dobrá šanca, že sa akékoľvek ľudské správanie, ktoré je zavedené po päť generácií a súvisí s mozgom, nie s talentom, dostane do genetického fondu. V krátkodobejšom horizonte sú však dôležitejšie vonkajšie vplyvy. Niektoré takzvané epigenetické faktory, ako napríklad správanie matky k dieťaťu, prostredie, v ktorom žijeme, stresy, ale aj pozitívne tlaky, môžu ovplyvniť gény už v ďalšej generácii. Niektoré gény sa tak vyprofilujú a iné nie,“ vysvetľuje a dodáva: „Preto je napríklad veľká pravdepodobnosť, že deti matiek s depresiou majú väčší sklon k depresii.“

Mýtus č. 8
PAMÄŤ MÔŽEME NATRÉNOVAŤ
Zabúdanie je normálne. Môže zaň odumieranie mozgových buniek, ku ktorému dochádza od chvíle, keď sa narodíme. Tento proces sa nedá príliš zvrátiť. „Výsledkom cvikov na pamäť býva väčšinou to, že sa naučíte konkrétny cvik, nie že si zlepšíte celkovú pamäť. Keď sa naučíte, ako nestrácať kľúče, budete si lepšie pamätať, kam ste ich položili. Ale nepomôže vám to lepšie si vybaviť napríklad mená,“ upozorňuje neurológ. „Všeobecne fungujú dobre asociácie. Keď si danú vec, ktorú si chcete zapamätať, s niečím spojíte. Či už to je s citom, písmenom abecedy, tvárou, farbou, alebo napríklad s príbehom. Asociáciou si rozšírite takzvaný engram, neurónovú pavučinu, v ktorej sa ukladajú informácie.“

Mýtus č. 9:
TELEPATIA NEEXISTUJE
Možno vás prekvapí, že vedci sa telepatiou (ktorú prisudzujú špecifickým vlastnostiam kvantových častíc) odborne zaoberajú. A nielen jej. „Nový uznaný vedný odbor neurofilozofia sa prostredníctvom neurológie snaží odpovedať na rad filozofických otázok. Napríklad: Čo je to vedomie – je vedomie v nás samotných, alebo existuje kozmické vedomie? Čo je to láska a ako mozog dokáže milovať? Čo je to šťastie? Alebo napríklad: Čo sa deje s mozgom, keď umierame, a čo sa po smrti stane s našou dušou?“

Mýtus č. 10:
ALKOHOL JE PRE MOZOG ŠKODLIVÝ
Nadmerné pitie, samozrejme, mozgu škodí. Rovnako ako fajčenie a nezdravý životný štýl. Ale občasný pohárik najmä červeného vína, ktoré obsahuje rad antioxidantov, dokáže ochrániť mozgové funkcie. „Úplní abstinenti majú dokonca vyšší nárast demencie, podobne ako ľudia, ktorí pijú až príliš. Veľmi striedma a príležitostná konzumácia alkoholu je, naopak, neuroprotektívna.“

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
20. apríl 2024 17:32