Marie Kondo
Zdroj: Instagram mariekondo

Zbavte sa neporiadku raz a navždy! Rady od najporiadnejšej ženy na svete

Nie, nemusíte mať výčitky, upratovanie a zmysel pre poriadok nie sú každej z nás prirodzene dané. Máme však dobré správy – upratať, zorganizovať, vytriediť, vyhodiť a dať chaosu v našom príbytku červenú, to všetko sa dá naučiť. Čo keby ste skúsili metódu KonMari?

Guru dokonalého poriadku
Príchod Japonky Marie Kondo na tento neusporiadaný a večne sa meniaci svet mal od začiatku jasnú príčinu, pretože tak ako úspešné tenistky, skvelé lyžiarky alebo talentované speváčky, aj ona začala rozvíjať svoje nadanie (alebo posadnutosť?) od útleho veku. Marie totiž bola nadpriemerná v upratovaní. Keď mala približne pätnásť, pohybovala sa v upratovacej extralige, čo znamenalo, že keď vyupratovala svoju detskú izbičku, presunula sa do izieb súrodencov, hneď na to do kuchyne, až prešla obývačkou do kúpeľne. Vo voľných chvíľach listovala v matkiných časopisoch o bývaní a študovala všakovaké metódy upratovania, dokonca sa jej snívali sny o národnej japonskej knižnici, v ktorej útrobách sa ukrývala zbierka literatúry venovanej upratovaniu, triedeniu a organizácii kníh (vstup bol povolený len dospelým čitateľom a povráva sa, že Marie napokon strávila v knižnici svoje osemnáste narodeniny). Keď mala devätnásť, upratovala priateľom príbytky za finančnú odmenu, a keď doštudovala, rozbehla svoj vlastný biznis ako organizačná konzultantka.
Upratovanie, zdá sa, majú Japonci tak trochu vo svojej DNA, praktické upratovacie tipy sa objavujú v magazínoch a televízii skoro tak často ako tipy na kozmetické prípravky, a tak nečudo, že metóda, vďaka ktorej sa aj my môžeme stať majstrami upratovania, má práve japonské korene. „Myšlienkami na upratovanie som strávila polovicu svojho života,“ priznáva dnes tridsiatnička Marie „KonMari“ Kondo, ktorú pre jej nezvyčajnú vášeň uznávajú bordelári na celom svete. Tvrdí totiž, že ak dáme do poriadku svoj dom, dáme si do poriadku aj svoj život. Vraví aj to, že keď žijeme v nádhernom priestore, sme ochotní vzdať sa zlozvykov, ktoré nás vždy brzdili. Jednoducho, keď si vyupratujeme, sme pripravení na ďalšie dôležité životné kroky.

Dve tretiny zbytočností
Tak aby bolo jasné, upratať neznamená len zbaviť sa neporiadku tým, že napcháme predmety do skríň a poličiek, aby neboli na očiach. Kým sa naša domácnosť nevyčistí od nepotrebných zbytočností, ktorých podľa Marie skladujeme viac ako dve tretiny, nikdy nedospejeme k úplnému poriadku. Upratať by sme si mali raz a navždy, rýchlo a naraz. A potom sa vraj budú diať zázraky. Predprípravou na upratovanie by malo byť šesť základných krokov, tými sa však prelúskate poľahky a už nikdy sa nebudete chcieť vrátiť k starým pravidlám a neporiadku. Pripraviť sa, pozor, ide sa na to: 1. Dajte si záväzok, že naozaj poupratujete. Vytrvajte a nevzdávajte sa v polovici. 2. Načrtnite si (v predstavách alebo naozaj) svoj ideálny životný štýl, vysnívaný dom, v akom by ste chceli bývať. 3. Pripravte sa na to, že budete mnohé z vašich vecí musieť vyradiť. 4. Neupratujte izbu za izbou, ale podľa kategórie. 5. Do kategórií sa pustite v správnom poradí: oblečenie, knihy, papiere a predmety, ktoré pre vás majú citovú hodnotu. 6. Ak neviete, čo si nechať a čo vyhodiť, spýtajte sa, akú emóciu vo vás predmety vyvolávajú. Ponechajte si iba tie veci, ktoré vám spôsobujú šťastie a radosť.
Celá metóda KonMari teda spočíva v tom, že vyradíme to, čo nepoužívame, a ostane nám iba „základ“, ktorý dostane svoje nové miesto, a nám prinesie radosť a dobrý pocit. Ale aj takéto vyraďovanie by malo mať svoju postupnosť. Marie tvrdí, že kľúčové je nielen upratovať podľa kategórií, ale dodržiavať i správnu postupnosť, a preto odporúča: prejsť celú domácnosť a zhromaždiť na kôpky všetko, čo spadá do konkrétnej kategórie. Začneme vždy oblečením. Donesieme všetko, čo doma máme, na jedno miesto, aby sme zistili, koľko predmetov z tejto kategórie vlastníme. Keď upraceme veci jednej kategórie, až potom sa môžeme presunúť ku druhej.

Umenie vyhadzovať
„Jedným z dôvodov, prečo ľudia zlyhávajú pri upratovaní, je to, že máme príliš veľa vecí. Tento prebytok spôsobuje naša nevedomosť. Nevieme, koľko veľa vecí v skutočnosti vlastníme,“ tvrdí expertka na poriadok Marie Kondo. Ako plynú mesiace a roky, zbierame okolo seba čoraz viac predmetov a upratať ich tak, aby bol výsledok trvalý, je nemožné. Jediné východisko je zbaviť sa toho, čo naozaj nepotrebujeme. Avšak aké kritérium použiť pri rozhodovaní sa, čo z našich vecí vyhodiť a čo nie? Ak si myslíte, že platí pravidlo „rok som to nenosila, tak sa toho radšej zbavím“, veľmi sa mýlite. Nesústreďujte sa na veci, ktoré sú pokazené, nefunkčné, nekompletné alebo nenosené, pretože ak sa zameriate iba na vyhadzovanie vecí, nebudete šťastní. Oveľa dôležitejšie je to, čo si chcete doma ponechať. Urobte teda toto: vezmite do rúk každý jeden predmet, vnímajte, ako naň reaguje vaše telo, vaša myseľ a spýtajte sa, či vo vás vyvoláva iskričku radosti. „Ak ju pocítite, vec si treba nechať. Ak nie, vyhodiť. Je to najjednoduchšie, ale tiež najpresnejšie kritérium.“
Obliekať si veci, ktoré nemáte v láske, obklopovať sa nudnými knihami, ktoré viac nevezmete do rúk, či predmetmi, ktoré už nemáte v pláne používať, to nikdy neprináša šťastie. Nechať si máme len tie veci, ktoré prehovárajú k nášmu srdcu, potom nabrať kus odvahy a ostatné zlikvidovať. Jednoduché, nie?

Hovorte so sebou. V myšlienkach.
Pri upratovaní sa nenechajte nikým a ničím rušiť, ani zvukom hudby či ruchom televízie, tobôž nie rozhovorom s druhým človekom. Aby ste s predmetmi, ktorých sa chcete zbaviť, mohli viesť vnútorný dialóg, potrebujete na to pokojné miestečko a začať môžete najlepšie hneď ráno. Vtedy je podľa Marie Kondo naša myseľ jasná a schopnosť rozhodovať sa istejšia. Pripravte sa, že príde chvíľa, keď inštinkt zavelí nejakú vec vyradiť, ale rozum bude argumentovať tým, že sa „to možno ešte zíde“, že „to bolo predsa drahé“ a podobne. Kondo vysvetľuje, že nie každú vec musíme vlastniť až do jej úplného roztrhania a zničenia, tak ako v ľuďoch nemusíme automaticky nachádzať svojich dobrých priateľov či milencov. „Premýšľajte o skutočnom účele vecí vo vašom živote. Budete prekvapení, koľké z nich už splnili svoju úlohu.“ Vtedy im treba poďakovať za ich službu, prejaviť im vďačnosť a vyhodiť ich. Nie je to žiadna hanba ani plytvanie, ak nepotrebné veci posuniete ďalej, vo vašej skrini tak či tak nemali žiadnu šancu na „život“ a napokon s vami ostanú iba tie veci, ktoré si naozaj ceníte a vážite.

Použite dotyk rúk
Ďalšou dôležitou kapitolou ukladania vecí na poriadok je jeho skladanie. Oblečenie, ktoré doteraz zapĺňali police a šuplíky až po okraj, bude môcť konečne dýchať a slúžiť nám. Pripravte sa však na to, že ak ho pretriedite štýlom KonMari, ostane vám z pôvodného šatníka tretina alebo štvrtina. A vaše skrine sa vám za to poďakujú! „Existujú dva spôsoby na skladovanie šiat: jeden je dať ich na ramienka a zavesiť na tyč a druhý poskladať ich a vložiť do zásuvky.“ Marie Kondo odporúča ako hlavnú metódu skladanie, pretože je úspornejšie a okrem toho – pri skladaní musíme každučký kus nášho oblečenia chytiť do rúk. A to je vlastne čosi ako rituál, ktorým odovzdávame šatstvu energiu, správnym poskladaním sa menej krčí, nenarúša sa štruktúra látky, farba ani lesk. „Skladanie je naozaj forma dialógu s naším šatníkom. Japonský tradičný odev, kimono a yukata boli vždy zložené do obdĺžnikov, aby perfektne zapadli do zásuviek navrhnutých v jednotných rozmeroch.“

Poďme na to teda rovnako ako Japonci, chopme sa vypratej bielizne a hor sa do skladania! Stop – zabudli sme dodať, že veci budeme ukladať vertikálne, teda postojačky, aby bol každý kus dobre viditeľný a identifikovateľný, ale aj aby sa dobre vyberal zo zásuvky. Marie skladá všetko do úhľadného, jednoduchého obdĺžnika a robí to tak, že dlhšie strany odevu preloží pozdĺžne k sebe smerom ku stredovej osi, potom poskladá rukávy tak, aby vznikol obdĺžnik a ten ešte preloží na polovicu, prípadne ďalej na polovicu (alebo na tretinky). Vznikne úhľadný obdĺžnik veľkosti malej listovej kabelky (malo by však pasovať na výšku zásuvky), ktorý na jednej hrane krásne stojí, stačí k nemu pritisnúť ďalšie, rovnako poskladané kusy oblečenia. A aby sme nezabudli na vešanie šiat na ramienka – tam je princíp jednoduchý: začnite zľava ťažkými materiálmi a oblečením ako kabáty, saká a všetko tmavej farby, pokračujte smerom doľava, kde budú na opačnom konci visieť ľahučké šaty z materiálov, ktoré aj jemný vánok dokáže rozkolísať ako rozkvitnuté lúčne kvetiny.

Len aby sa nezabudlo
*Ak skladáte aj pančuchy a ponožky (samozrejme, že ich nemáte len tak hodené napospas osudu v šuplíku, však?), nikdy ich neviažte do uzla alebo nezmotávajte do veľkej nevzhľadnej gule. Nemôžu tak dýchať a za to, že našim nohám robia denne obrovskú službu, zaslúžia si príkladnú starostlivosť. Ponožky uložte na seba a dva či trikrát ich preložte. Opäť použite metódu vertikálneho ukladania vedľa seba.
*Termín „mimosezónne oblečenie“ Marie Kondo neuznáva, rovnako ako jeho ukladanie a opätovné vybaľovanie dvakrát ročne (zimné a letné). K šatám by mal stále prúdiť vzduch, malo by mať dostatok svetla, nechajte ho teda v skriniach po celý rok a občas mu dajte dotykom vedieť, že ste naň nezabudli.
*Svoje knihy roztrieďte rovnako ako šatstvo – najprv všetky vyložte na jedno miesto na podlahe, potom každú knihu vezmite do rúk a tú, ktorá vám už neprináša radosť, vyraďte. Všetky, ktoré vo vás vyvolávajú radosť, vráťte opäť do knižnice, vaša zbierka nemusí byť obrovská, aby plnila svoj účel...
*Po knihách prejdite na dokumenty. Obálky, oznamy, odkazy na chladničke, staré účty, firemné papiere, recepty, detské dokumenty – zo všetkého vyberte iba tie, čo spadajú do kategórie „v súčasnosti používam“, „potrebné na určitý čas“ alebo „treba odložiť na neurčitú dobu“. Ostatné vyhoďte. Čítate dobre, Kondo radí všetky ostatné papiere vyhodiť, veď vám aj tak neprinášajú žiadnu radosť (listy od bývalých milencov a priateľov patria medzi veci s citovou hodnotou, tie si nechajte na neskôr).
*Z dokumentov, ktoré ste si ponechali, urobte dve kôpky a každej vyhraďte vlastný zakladač: dokumenty, ktoré treba v krátkom čase vybaviť (odpovedať, zaniesť, vypísať...) a tie, ktoré treba odložiť (záručné listy, poistky, účty...). Vlastne, je tu ešte tretia kôpky a to sú dokumenty, do ktorých máte v pláne občas nakuknúť (napríklad výstrižky či poznámky). Vložte ich do zakladača tak ako tie predošlé a hotovo.

Rárohy všetkého druhu
Volajte to, ako chcete, Japonci tomu hovoria komono a myslia tým všetko, čo sa nám doma hromadí len tak, „pre istotu“. Aj tieto predmety treba roztriediť a predpokladáte správne – nebudete sa do toho hrnúť, veď komu by sa chcelo poobracať v rukách každý drobný cent (po byte sa nájdu celé desiatky mincí hodené len tak niekde), sponku, gumičku do vlasov, starý rúž, poloprázdny flakón od parfumu, hrebeň na psiu srsť (pes už nežije, ale pre istotu...), dar od babičky, dar od susedy, dar od sestry, ktorý nikdy nebol využitý... Aj vy skladujete staré káble, nevyužívané nabíjačky, krabičky od malých predmetov, vývrtky, použité korkové štuple, odpadnuté gombíky, nefunkčné manikúrové sety, staré mobily, natrhnuté obliečky na vankúše (pre istotu, možno budú dobré na handry), vzorky krémov, igelitové čiapky do sprchy, plastové misky, mištičky, odmerky a kuchynské spotrebiče, ktoré ste nikdy v živote nezapli? Tušíte správne: naberte odvahu a zbavte sa ich. Nechajte si len tie predmety, ktoré vám pravidelne slúžia a ktoré doma neodkladáte len z povinnosti, alebo ktoré časom nestratili svoju praktickosť.

A teraz s citom!
Poslednú kategóriu tvoria veci, ku ktorým sa viažu spomienky, ktoré nám pripomínajú krásne okamihy minulosti a ich hodnota je v čomsi celkom inom ako v peniazoch. Možno máte chuť si ich všetky ponechať, predsa vyhodiť čosi také ako staré fotografie je nemysliteľné, avšak aj na „citové upratovanie“ má Marie Kondo školenú radu: „Ak iba schovávate tie veci v šuplíku alebo lepenkovej škatuli, skôr než si to uvedomíte, sa vaša minulosť stane závažím, ktoré vás ťahá naspäť a odvádza vás od života tu a teraz. Dať veci do poriadku znamená dať do poriadku aj svoju minulosť.“ Listy, fotky, pamiatkové predmety a darčeky si uchovávajte iba vtedy, ak vám prinášajú naozaj nefalšovanú radosť. Odkladať napríklad prsteň od bývalého priateľa je zbytočné a okrem toho „priestor, kde žijeme, by mal byť určený osobe, ktorou sa práve stávame, nie osobe, ktorou sme boli v minulosti.“

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk