Každý by chcel prácu, v ktorej by sa realizoval a zároveň by ho slušne živila. Často to však tak nie je a naša práca je pre nás len zdrojom príjmov. Ak patríte k tým menej šťastným, pre ktorých práca nie je hobby, máme pre vás dobrú správu – nie ste sami. Je však fajn, ak sa na túto činnosť dokážete nastaviť tak, že ju vnímate aspoň ako pozitívnu a viete si na nej nájsť niečo, čo vás baví. Možno ide len o dočasné vyhorenie alebo zlú konšteláciu viacerých faktorov (nepríjemný kolega, únava, osobné problémy) a o pár mesiacov bude zas všetko OK. Možno stačí len zmeniť zamestnávateľa, ale náplň práce ostane rovnaká, pretože voči nej výhrady nemáte. Ak vám však prekáža úplne celá, od A po Z, a obťažuje vás i jej náplň, až z nej máte husiu kožu, niečo s tým robte.
Prečo nás práca nebaví?
Kedysi to bolo tak, že každý robil to, na čo bol predurčený. Ak ste sa narodili v rodine kováča a nemali ste obe ruky ľavé, pravdepodobne ste sa stali kováčom. Nikto nešpekuloval, nevymýšľal nič iné. Kováč vedel, čo a ako má robiť, pretože sa na to celé detstvo prizeral a ľudia ho potrebovali. Susedovi ani nenapadlo, že si otvorí kováčsku dielňu, pretože jeden kováč už v dedine bol. A tak radšej pestoval zemiaky. Každý v dedine mal svoju prácu, niečo, čím prispieval do spoločnosti. Teraz takto nefungujeme. Študujeme často nepotrebné odbory iba preto, aby sme mali titul, pritom máme možno zlaté ruky a vhodnejšie by pre nás bolo nejaké remeslo. Bez rozmyslu ideme na školu, ktorá je práve „in“ a pritom vôbec nevieme, či nájdeme uplatnenie, či na odbor, ktorý sme si vybrali, máme talent, ani či je po jeho absolventoch dopyt. A ak pohoríme, zamestnáme sa niekde iba pre výplatu. Ocitáme sa v role vykonávateľa bez vplyvu na výsledok. V systéme, v ktorom sme len číslo a netušíme jeho vyšší zámer a nik sa s nami o ňom ani nemieni baviť. Keď k tomu pripočítame arogantného šéfa, ktorý nám fakt, že sme len číslo pri každej príležitosti pripomenie, no a potom výšku mzdy, z ktorej sa nedá odložiť ani euro, depka z pocitu zbytočnosti je na svete. Takáto práca nás ani nemôže napĺňať, pretože nie je skutočným poslaním, robíme ju len preto, aby sme prežili. Poslaním pri tom nemusí byť len práca lekára či učiteľa. Naším poslaním môže byť aj pestovanie ruží, pečenie chleba či farbenie vlasov.
Nič nie je dokonalé
Treba však pripomenúť, že nijaká práca nie je dokonalá. Ani toho kováča nebavilo celý deň trieskať do horúceho železa, ani lekárku v ordinácii neteší pozerať sa do zapálených hrdiel malých detí a analyzovať s matkami farbu ich sopľov. Aj scenárista, ktorý je celý deň pri počítači a oči sa mu krížia od únavy, toho má niekedy dosť. Ide o to, že títo ľudia vedia, prečo to robia, vedia, že sú potrební a vidia po sebe hmatateľné výsledky. Viete čo a prečo v práci robíte? Vidíte po sebe nejaký výsledok? Tak na tom nie ste až tak zle a zamerajte sa na pozitíva a negatíva skúste odfiltrovať. Ak však pokladáte svoju robotu za zbytočnú, cítite sa nepotrební, ľahko nahraditeľní a nikdy vás za prácu nepochvália, možno by ste mali začať premýšľať o zmene. Potichučky, pomaličky, uvážene.
Skúste to!
Možno budete na uskutočnenie svojho sna potrebovať ďalšie vzdelanie. Položte si otázku, či na to máte čas, peniaze a odhodlanie. Ak áno, smelo do toho a nelamentujte ani vtedy, ak už máte štyridsať. No a čo! Keď doštudujete, budete mať štyridsaťpäť. To znamená, že ešte štvrť storočia môžete pokojne robiť niečo, o čom snívate! To je dosť silná motivácia, nie? Ak chcete robiť niečo, na čo nepotrebujete vysokú školu, ale postačí vám napríklad kurz, tak smelo do toho. Niektoré školenia sú síce drahé, no ak to myslíte vážne, je to investícia, nad ktorou netreba premýšľať. Najskôr si však poriadne zistite, ako sa vo vašom „novom odbore“ pohybujú mzdy a tiež, či pre vás nebude problém zabezpečiť si klientelu. Ak chcete robiť povedzme kozmetičku, je fajn zamestnať sa po kurze aspoň na chvíľu v nejako salóne, nie investovať hneď do vlastného. Ak je to možné, zostaňte pár mesiacov v pôvodnom zamestnaní a kým sa poriadne nerozbehnete, robte nové popri ňom.
Desať znamení, že je na čase premýšľať nad novou prácou
1. Neznášate svojich kolegov
Sú to ľudia, s ktorými trávite väčšinu dňa. Ak nemáte rada ani jedného jediného, a sú od vás takí diametrálne odlišní, že sa s tým nedokážete stotožniť, zmeňte prostredie.
2. Ráno máte veľmi zlú náladu
Nik nie je nadšený, keď ráno zazvoní budík, no väčšinou to do pár minút odznie. Ak však máte depku každé ráno a je to spôsobené prácou, pouvažujte o zmene.
3. Vymýšľate si rôzne výhovorky, aby ste do roboty nemuseli prísť
Už pri prvom náznaku kašľa sa dáte vypísať, s radosťou ostávate na OČR? To nie je dobré, niekde je chyba.
4. Vaša výplata vám nepokrýva základnú životnú réžiu
Ak sa snažíte, robíte celé dni a nemáte ani na slanú vodu, nájdite si niečo lepšie.
5. Úlohy, ktoré dostávate, sú pre vás veľmi ťažké
Musíte ísť nad rámec svojich síl, aby ste splnili očakávania? Nevyhovuje vám náplň vašej práce? Tak ste na zlom mieste.
6. Úlohy, ktoré dostávate sú pre vás veľmi ľahké
Zlé je aj, keď sa v práci nudíte a váš potenciál je nevyužitý. V takej práci nemôžete byť šťastná!
7. V práci vás využívajú a nikdy za nič nepochvália
Dávajú vám robiť každú nepríjemnú robotu, sedíte v práci dlho po pracovnom čase a pochvala či odmeny nikdy nikde? Možno by ste sa mali poobzerať po práci, kde si vás budú vážiť.
8. Väčšinu času v zamestnaní si prezeráte stránky s ponukami práce
Tak to už je naozaj alarmujúci signál, keď si aj vy zrejme uvedomujete, že patríte na iné miesto.
9. Žijete v strese
Každá práca so sebou nesie istú mieru stresu, ak vás však stresuje natoľko, že pre ňu nemôžete spávať alebo máte zdravotné problémy, riešte to.
10. Práca vás nenapĺňa
Túžite robiť niečo, čo má hlbší význam? Myslíte si, že máte talent na niečo úplne iné? Zhodnoťte všetky za a proti a ak nemáte príliš čo stratiť, skúste to!