X-mas traditions
Zdroj: shutterstock.com

To, aké boli kedysi Vianoce našich predkov, porozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská

Tradičné ovocie nahradilo to exotické. Typické jedlá vytlačili zo stolov tie moderné. Koledovanie si pamätajú už väčšinou iba naše staré mamy. Tradície a zvyky pomaly zanikajú. To, aké boli kedysi Vianoce našich predkov, porozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská.

Toto by sme si mali ponechať z tradičných Vianoc
Vedieť odpúšťať či viac si vážiť svoju rodinu. Naši predkovia, napriek tomu, že nemali dve alebo tri vysoké školy, boli veľmi múdri, pretože boli zžití s prírodou. V jednom dome žilo niekoľko generácií a boli súdržní, vedeli si pomáhať. Mnohé magické úkony, ktoré robili počas Štedrého večera, slúžili na to, aby jednotliví členovia pochopili, že rodina je tá, na ktorú sa dá spoľahnúť a ktorá ich nikdy nesklame. Sú to nepísané, ale na Slovensku tradované pravidlá.

Vianociam predchádza advent
Nástup zimného obdobia časovo splýval s adventom, teda začiatkom cirkevného roka. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti, v advente však malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry.
Počas adventu sú zakázané svadby a podobné veselice. Keďže ide o čas pôstu a rozjímania, pokánia a prípravy na príchod narodenia Ježiša Krista v kresťanskom zmysle slova, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.
V 30. rokoch 20. storočia prenikol na Slovensko zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna. Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Originálne vyzdobené vence sa nosia prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie.

„Stridžie dni“ v slovenskej ľudovej kultúre
Stridžie dni trvali od Kataríny až do Vianoc. Ľudia v dávnej minulosti mali rešpekt pred tmou a verili, že sa aktivizujú démonické sily. Vyplašení dedinčania sa snažili pred nimi chrániť svätenou vodou, osvedčil sa aj strúčik cesnaku, ktorým urobili krížik na dverách maštale či domu. Na sviatok svätej Barbory sa praktizovali zvyky spojené s ľúbostnou mágiou. Typické pre tento sviatok bolo tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Ľudia verili, že okolo sviatku Lucie stridžie dni vrcholia. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu proti zloprajným silám, najmä bosorkám. Preto sa na gazdovstvách od Lucie až do Štedrého večera, cez deň aj v noci, maštale zamykali, nikomu sa nič nepredávalo ani nepožičiavalo, aby do domu nevpustili nikoho cudzieho. Ak sa ľudia chceli navždy zbaviť bosoriek, na Luciu začali s výrobou dreveného stolčeka, na ktorom nesmelo byť nič zo železa.

Predvianočného obdobie našich predkov
K príprave na Vianoce patrilo vianočné upratovanie. V domácnosti, ale i v celom hospodárstve muselo byť všetko čisté. Vápnom sa bielili interiéry domu, vymazala sa hlinená podlaha, drevené dlážky sa vydrhli lúhom, umyli sa obloky. Posledné dni pred Vianocami sa každý snažil vrátiť požičané náradie, všetko sa opralo, bielizeň sa musela vysušiť, vyžehliť a uložiť na svoje miesto. Izby sa vyzametali, hospodárske budovy sa vyčistili a dbalo sa, aby počas vianočných sviatkov neviseli šaty na klinci. Lebo ten, koho by boli, mohol do roka zomrieť. Počas sviatkov platil zákaz akejkoľvek práce. Nemalo sa priasť, šiť, tkať a rúbať drevo. Dbalo sa, aby každý člen rodiny mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa drotári, plátenníci, šafraníci vždy na Vianoce vracali domov k svojim.
Najmä v predkresťanskom období ľudia nepoznali darčeky v hmotnej podobe. Obdarúvalo sa slovom, bola to mágia slova. Platilo, že čo človek z úprimného srdca zamýšľal, to sa aj malo stať. Ľudia tomu skutočne verili.
Sladkou predzvesťou Vianoc boli perníčky. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Gazdiné piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, keď sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa. Na Štedrý deň pôst vyvrcholil, väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na Prvý sviatok vianočný.

Štedrá večera v minulosti
Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb. Ráno sa kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána išli gazdovia po vodu a nanosili jej na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby bola voda zdravá počas celého roka. Slobodné vydajachtivé dievky mali zatriasť plotom, odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích. Pred samotnou večerou sa robili posledné úpravy – gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, na stôl sa dal nový, doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami. K stolu si sadli všetci v nových šatách, nohy stola sa zopli reťazou, na ktorú si všetci členovia rodiny položili nohy. Reťaz symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Štedrá večera sa začínala modlitbou a čítaním, potom urobil otec deťom krížiky z medu na čelo, aby boli milé a dobré po celý rok. Dospelí si pripili a všetci zjedli oblátku s medom a cesnakom.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Štedrá večera sa nazývala štedrou preto, lebo sa mohol pri nej každý dosýta najesť a pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale i počtu chodov. Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Ako vidieť, v procese štedrej večere je obsiahnutý princíp hojnosti, ale i pôstu. Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ryba, ovocie, orechy či koláče. Omrvinky zo štedrej večere sa starostlivo pozbierali a pridávali do osiva a tiež sa používali na okiadzanie chorých.

S večerou sa čakalo až na východ prvej hviezdy. Išlo o symboliku narodenia Ježiša v Betleheme, hviezda vyšla a ukázala miesto narodenia.
Prvý sviatok vianočný – Božie narodenie – patril k rodinným sviatkom. Počas tohto dňa všade vládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali prítomnosť a súdržnosť. V domácnostiach mohli gazdiné na Štefana odložiť zo stola misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od Štedrého večera hýbať. Na svätého Štefana sa už navštevovali priatelia i známi, atmosféra sviatku bola uvoľnená. Aj v súčasnosti sa dodržiava tradícia konania štefanských zábav. Dopoludnia sa chodievalo do kostola a popoludní k muzike. Štefanský deň bol prvým dňom, keď po advente mohla nastať zábava.

Zvyky a tradície kedysi a dnes
Najmä po druhej svetovej vojne, s príchodom komunizmu, bol citeľný tlak nehovoriť o kresťanských Vianociach, ale o sviatkoch pokoja a mieru. Nastupuje obdobie komercie a hojnosti, ľudia – najmä v mestách – už nemali záujem o tradičné jedlá. Po roku 1989 bola všetkého hojnosť, takže súčasťou Štedrého večera sa stali čerstvé jahody, maliny, chobotnice, losos aj pečené husi.
Dnes dávame pod obrus šupiny z kapra. Kedysi sa pod obrus sa dávalo obilie, strukoviny, drobné mince, do ošítky na stôl sa dalo zoomorfné pečivo, toľko kusov, koľko mali v hospodárstve kravičiek. Preto, aby počas nasledujúceho roka bola v dome všetkého hojnosť, aby sa úroda vydarila, aby dobytok nepostihli žiadne choroby a aj korunka aby sa v domácnosti držala.
Za symbol Vianoc dnes považujeme stromček. Je to ale pomerne novodobá záležitosť, poznáme ho z konca 19. storočia, na našom vidieku sa objavil dokonca aj neskôr. Ale Betlehem alebo jasličky majú svoje korene v 13. storočí, keď prvý živý betlehem urobil sv. František z Assisi. Betlehemy boli pravým symbolom Vianoc. Či už boli drevené, papierové alebo voskové. Našim predkom stačili aj vetvičky, dnes siahame čoraz viac po trvácnom, no honosnom materiále. Umelý stromček je voľbou vkusu, dobrým riešením sú živé ihličnany v kvetináči, o ktoré sa môžeme starať celoročne. Vianočný stromček má len estetickú funkciu, a živé stromčeky aj pekne voňajú. Zdobenie stromčekov medovníčkami či sušeným ovocím sa dnes teší opäť veľkej obľube. Módne hity sa týkajú aj Vianoc, každý rok je v móde iná výzdoba, ale sú ľudia, ktorí sa nedržia módnych trendov a zdobia si stromček rodinnými ozdobami.

Podstata Vianoc
V ľudovom prostredí boli darčeky skromné – knižka, nové topánky, hračky, ktoré zmajstroval otec, bábiku ušila mamka. V mestskom a šľachtickom prostredí boli, samozrejme, darčeky oveľa vyberanejšie hračky, od výmyslu sveta, pre mamy kožuchy či šperky.
Naše tradičné Vianoce už pomaly zanikajú, pritom sú bohaté i plné múdrosti a z vianočných zvykov našich predkov sa môžeme veľa naučiť aj dnes. Žijeme rýchlym spôsobom života. Je ťažké povedať, aké zvyky z minulosti ešte pretrvajú. Čo však zostalo, sú najmä niektoré typy tradičných jedál. No aj to sa môže postupom času úplne zmeniť. Kaše alebo strukoviny, ktoré sa varili na Štedrý večer na storaký spôsob, už na stoloch nevidíme. Dnes nenájdete rodinu, ktorá by si na Vianoce dala tanier ovsenej kaše. Mnohé tradičné jedlá už zanikajú. Taký je však život. Bude dobré, ak si vôbec nejaký ten zvyk rodiny uchovajú. Minimálne to, že sa ľudia budú snažiť na Štedrý deň vrátiť domov, aby bola rodina spolu. Veľa ľudí totiž momentálne pracuje mimo svojich domovov.
Všetko sa mení a život ide dopredu. Myslím si však, že niektoré zvyky ako koledovanie alebo jeden typ tradičného sviatočného jedla, napríklad opekance, lámance, vianočné polievky, hríbová, šošovicová, rybacia či kapustnica, tu ešte ostanú. Bolo by dobré, aby deti poznali, čo sú Vianoce, nielen to, kto je Santa Claus. A najmä aby vedeli, čo je pravým obsahom Vianoc.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.