Ako dlho pôsobíte na Slovensku?
Dúfam, že sa nemýlim, ale myslím si, že od septembra 2013. Vtedy som prevzala riadenie, ako my hovoríme, bielej vertikály. To znamená, že som začala riadiť naše firmy, v ktorých chováme a spracovávame kurčatá. A keďže na Slovensku máme Farmu HYZA a HYZU v Topoľčanoch, začala som Slovensko navštevovať veľmi pravidelne. Dokonca som sa v roku 2014 rozhodla, že si pôjdem sadnúť na riaditeľskú stoličku a začalo moje pravidelné pendlovanie medzi Českom a Slovenskom. Jeden týždeň som bola v Česku a behala medzi českými firmami a farmami a každú druhú nedeľu som sadla do auta a cestovala do hotela v Topoľčanoch, aby som mohla byť v pondelok po piatej ráno na značkách a riadiť HYZU. Takto som žila rok. Bolo to bláznivé a náročné obdobie, po ktorom som si však mohla na konci roka povedať: „super, situácia je stabilizovaná“.
Nebolo pre vás toto pendlovanie hore dole náročné?
Hoci to niekomu môže pripadať šialené, ja na to obdobie veľmi rada spomínam. Milujem cestu z Olomouca, kde bývam, naspäť do Topoľčian. Je to krása. Vždy sa kochám. Krása nesmierna začína od Uherského Brodu, vedie cez Starý Hrozenkov a potom nabieham na slovenskú diaľnicu. Míňam prenádherný Beckov, potom Piešťany, vyškriabem sa na Havran (v zime dosť „brutus“) a otvorí sa mi výhľad na kopce okolo Topoľčian. Jednoducho nádhera. Celé Slovensko mi pripadá nádherné, hlavne smerom na sever. Som dievča z Beskýd a hory milujem. Vždy som prišla pozitívne nabitá z tejto cesty, no na ďalší deň ma čakalo vytriezvenie. Mne osobne však dosť pomáha hovoriť s ľuďmi, takže som bola každý deň vo výrobe a hovorila s našimi zamestnancami. Sú to skvelí ľudia a ja som sa musela vždy smiať, keď sa ma naše ženy z výroby pýtali, čo na to hovorí môj muž, že nie som doma. Pokecali sme o varení, praní, upratovaní a hlavne o deťoch. Zistili sme, že v podstate to máme doma všetky rovnaké. Pritom sme ako „bokovku“ vyriešili problém na pracovisku. Jasné, že nie vždy sa všetko podarilo, ale našťastie na zlé zabúdame a ostávajú len pekné spomienky.
Čo presne je náplňou vašej práce? Za čo všetko ste zodpovedná?
Ja o sebe rada hovorím, že som dievča od kráv, kurčiat a ošípaných. V podstate to obsahuje všetko, čo mám v AGROFERTE na starosti. PROFROST - mrazené pečivo, mliekareň OLMA, VODŇANSKÁ DRŮBEŽ, HYZA, KOSTELECKÉ ÚZENINY, KMOTR, MASOZÁVOD KRAHULČÍ, farmy na kurčatá, farmy na ošípané, ANIMALCO - dovoz a vývoz mäsa a zvierat..., AGF FOOD LOGISTIC – logistická firma s našimi výrobkami, PMU - predajne s mäsom a údeninou v predpultových zónach supermarketov. Je to niečo okolo 20 firiem, už to nepočítam, ale "moje" firmy robia obrat približne 1,2 miliardy EUR a zamestnávajú 7 tisíc ľudí.
Sama máte povesť krízovej manažérky, ktorá dokáže dostať z problémov každú firmu. S akou najväčšou krízou ste sa počas vášho pôsobenia v spoločnosti HYZA stretli a ako ste ju riešili?
Firma je taká, akí sú ľudia, čo ju vedú. A to bol najväčší problém firmy. Tí, ktorí prerod zvládli, zostali a podieľajú sa na úspešnom rozvoji. A som pyšná na to, že to dokázali.
V roku 2013 ste bola vyhlásená za najúspešnejšiu ženu českého biznisu. Čo to pre vás znamenalo a zmenilo sa odvtedy niečo?
Ten večer pri vyhlásení to bol šok, pretože som bola v sále, kde to okrem mňa vedeli všetci a bavili sa na mojom nehranom prekvapení... Tiekli mi slzy. A čo sa zmenilo? Ja by som povedala, že nič. Stále som to dievča od kráv, kurčiat a ošípaných.
Mať titul najúspešnejšej ženy českého biznisu je teda niečo. Ako vyzerá váš deň? Stíhate sa popri práci naplno venovať aj svojej rodine a svojim koníčkom?
O mne sa vie, že som sa narodila hyperaktívna. Takže vstávam po 4. hodine, okolo piatej už bývam na ceste, ak idem niekam ďalej. Zásadne si nič nepíšem, mám len ten stolový kalendár, kde mám zapísané všetky stretnutia. Ak mám šialený deň, tak si ráno spíšem priority a potom idem ako buldozér. Odškrtávam jeden bod po druhom, až zistím, že mám hotovo. Mám sloniu pamäť. Niekedy si moji ľudia myslia, že som zabudla. Ale nie, nie. Opýtam sa v nečakanú chvíľu a ohromne sa na tom bavím.
Každý mesiac mám nastavený pevný poriadok, do 15. dňa v mesiaci môžem riešiť stratégie a jazdím po firmách, po pätnástom mi začína každodenný kolotoč predstavenstiev. Keďže som v každej mnou riadenej firme predseda predstavenstva, som vrchný stratég a cítim nesmiernu zodpovednosť. Trúfam si povedať, že svoje firmy poznám veľmi dobre, teda chovy ošípaných ešte „pilujem“. Na konci mesiaca som „živá mŕtvola“. A či sa stíham venovať rodine? Som skoro 32 rokov vydatá za jedného muža, mám skvelú dcéru, takže myslím, že to zvládam. Máme veľa spoločných koníčkov, počnúc záhradou, končiac nordic walking-om. Manžel má na celý týždeň navarenú domácu stravu, každý víkend upečiem chleba, vyperiem, vyžehlím a ešte stihneme aj spoločne krásne mlčať, čo mi mužská časť kolegov závidí. A nie som superžena. Dokonca stíham aj svoje koníčky. Pretože už nie som „za zelena odtrhnutá“, ako hovorí môj kolega, počas víkendov nepracujem. Sú iba moje a manželove. Vstávam stále rovnako, takže o šiestej ráno mám ruky v hline a starám sa o našu záhradu. To je moja vášeň. Máme prekrásnu japonskú záhradu, ktorú zhodou okolností projektoval skvelý slovenský záhradný architekt a tam v lete trávime väčšinu času.
Keď sa povie HYZA, väčšina ľudí si predstaví kuracie mäso. Máte nejaký obľúbený recept, s ktorým by ste sa radi podelili s našimi čitateľkami?
Moji milovaní Hyzáci, odpusťte, ale my doma milujeme slovenské bryndzové halušky. Manžel sa narodil vo Vysokej nad Kysucou, mamička bola Slovenka a varila dokonalé halušky, ktoré robíme dodnes. Vždy si s manželom sľubujeme, že ich tentokrát urobíme menej, dopadne to vždy rovnako, plná miska, ktorú zjeme a potom si spoločne “funíme blahom“.
