Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie?
Práca s ľuďmi ma napĺňa a dobíja, čo možno znie až neuveriteľne, keďže je to aj denný veľký energetický odber. No ja sa dokážem do biopsychosociálnych problémov preniesť do takej hĺbky, že sa mi veľakrát stáva, že sa akoby reálne ocitnem v centre diania pri opise ich životnej situácie. Vďaka mojej empatii a vnímavosti sa dokážem vcítiť do toho, ako sa klienti cítia a aj im poradiť. V krátkosti môžem povedať, že rada pomáham ľuďom dostať sa zo situácií, kedy už nevedia nájsť cestu späť k svojmu životu.
Navštevuje vás viac mužov alebo žien?
Mám veľa klientov mužov, ale percentuálne je určite viac žien. Asi preto, že mužské emocionálne vybavenie a následné otvorenie sa v rámci konzultačného sedenia je predsa len zdržanlivejšie oproti ženám, ktoré sú ochotné svoje psychické, partnerské a životné problémy riešiť otvorenejšie.
V akej fáze svojho psychického problému vás zvyknú ženy vyhľadať?
Príchod k odborníkovi ovplyvňuje najmä mentálna vyzretosť a rozhľadenosť v oblasti zdravia. Ľudia sa dnes topia v informáciách o zdraví a nevedia poriadne zhodnotiť, čo je pre nich dobré a čo nie. Nevedia, že mnohé telesné – somatické prejavy choroby sú v skutočnosti vyvolané psychikou. Napríklad bolesti chrbtice, hrdla, migrény a podobne bývajú vo veľkej miere spôsobené zlým psychickým rozpoložením a dlhodobým stresom, no ľudia si to stále nechcú pripustiť. Opakovane navštevujú „bežných“ lekárov a podstupujú desiatky vyšetrení, zatiaľ čo psychiater a psychoterapeut je pre nich až poslednou voľbou.
S akými problémami sa ženy na vás najčastejšie obracajú?
Sú to klienti, hlavne ženy, ktoré majú vzťahové problémy s partnermi či manželmi, čo následne generuje celý rad psychických problémov premietajúcich sa na fyzickom tele. Ďalšie sú problémy v práci či problémy s deťmi, rodičmi, súrodencami. Jedným slovom, sociálne problémy, ktoré vedia roztočiť celý kolotoč zdravotných problémov.
Myslíte si, že v súčasnosti má viac žien nejaké problémy? Je to spôsobené dobou, v akej žijeme?
V dnešnej hektickej dobe je prirodzené, že stres, hlavne ten chronický, a existenčné problémy, hypotéky, dlhý pracovný čas a podobne vyvolávajú množstvo problémov, ktoré ľudia už nevedia riešiť. Ženy ako citlivejšie bytosti môžu pociťovať tlak takýchto problémov intenzívnejšie.
Aký faktor sa najviac podieľa na vzniku psychických ochorení, ako je depresia či úzkosť? Je to stres, dedičnosť?
Práve genetické spojitosti a výskyt depresií či úzkostných porúch v rodine môžu byť predpripravenou pôdou na rozvoj ochorenia. Môžu ich potom v plnej miere spustiť rôzne traumatické zážitky, ale aj sociálne faktory a náš spôsob života – čiže práve ten dlhodobý stres, zlý vzťah...
Navštevuje vás čoraz viac ľudí s týmito diagnózami?
Áno, a obávam sa, že ich počet bude len rásť, keďže je spustený deštrukčný proces našej spoločnosti, ktorý je nezastaviteľný a prejavuje sa na všetkých úrovniach nášho bytia. Naša súčasná medicína nie je nastavená na to, aby v centre záujmu boli psychosociálne problémy, ale drahé a dlhodobé liečenie zdravotných dôsledkov, ktoré tieto problémy vyvolali. Ľudia fungujú až do úplného vyčerpania. Pociťujú únavu, bolesti, nevedia dobre spať, nemajú voľný čas, nerobia absolútne nič, čo by ich bavilo. Potom im lekár predpíše nejaké lieky, po ktorých sa nakrátko cítia lepšie a pokračujú v zabehnutom životnom štýle. Nespravia nič, čo by reálne ich problém riešilo, nepočúvajú signály svojho tela. Keď je človek dlhodobo v takomto stave, zaručene prejde do chronicity a fyziologický nález je na svete.
Dá sa podľa vás v dnešnej dobe vôbec byť v pohode?
Nemajte najmenšie pochybnosti, že áno! Základom je podľa mňa uvedomenie si, že nie fyzické telo a prehnaná starostlivosť oň je na prvom mieste, ale duševná oblasť je prioritou. Ľudia by sa mali naučiť nazerať na svet pozitívnejšie a uvedomiť si, že nikto z nás nemôže mať všetko. Je to klišé, ale je to tak – sme veľmi „rozpínaví“ – čím viac máme, tým viac chceme, a tým sme nespokojnejší.
Kde robia ľudia najväčšiu chybu v starostlivosti o svoje duševné zdravie?
Neuvedomujú si, že človek tvorí jednotu tela a duše. Kladieme dôraz na fyzično, pričom vnútorne nie sme vyrovnaní. Venujte svojmu vnútru toľko ako zovňajšku a budete v pohode.
Hanbia sa ľudia za to, keď vás navštevujú alebo napríklad keď užívajú lieky povedzme na depresiu?
Slovenská spoločnosť je v tomto smere ešte veľmi konzervatívna a ľudí, ktorí navštevujú odborníkov pre duševné zdravie, označujú za bláznov a sú vytesňovaní zo spoločnosti. Najmä staršie ročníky to tak majú, u mladých ľudí je to už o niečo lepšie. Chcú viac tieto problémy riešiť pragmaticky ako iné bežné problémy, s ktorými sa počas života stretávame. A to, že človek nikoho takého ako som ja alebo psychiater nenavštevuje, ešte neznamená, že ho aj nepotrebuje.
Ako terapeut rieši problémy iných? Čo presne robíte so svojimi klientmi, ako im pomáhate?
Snažíme sa rozlúsknuť pravú príčinu ich problémov – toho, čo ich neustále vyvoláva a potom slovne ponúknuť riešenia. Neskôr je už na klientovi, čo s tým doma urobí – či niečo vo svojom živote zmení alebo nie. Ja im poskytujem terapie, pri ktorých sa uvoľňujú duševné bloky. Vhodnými technikami sa dokážu ovplyvniť myšlienky, pocity a vôbec to, čo človek robí, a to so zameranosťou na zmenu myslenia. Pri relaxácii sa uplatňuje vnútorná práca s predstavami, pri ktorej sa klient dostáva do stavu hlbokého pokoja a uvoľnenia, čo je potrebné na preladenie nášho organizmu. Klesne svalové napätie, klient pociťuje pokoj a celkovú harmóniu. Mojím cieľom je človeka naučiť, aby si tieto príjemné pocity vedel navodiť aj sám a naučil sa tak relaxovať – kedykoľvek a kdekoľvek. Negatívne emócie sa tak zredukujú, až napokon úplne vymiznú. Keď je človek uvoľnený, vyrovnaný a má čistú hlavu, je pripravený riešiť svoje životné problémy, aby sa do chronického stresu opäť nedostal.
