Hádam už netreba diskutovať o tom, že ak niekoho nepriťahuje opačné pohlavie alebo sa od ranného detstva nestotožňuje so svojím biologickým pohlavím, nejde ani o poruchu ani o zvrátenosť, ale o vrodené dispozície. Ľudia, ktorých sa týkajú, neznesiteľne trpia, ak ich okolie núti svoju identitu potláčať. Je tu však nový spoločenský fenomén spojený s generáciou postmileniálov (nazývaných aj iGenerácia alebo generácia Z), detí a mladých ľudí narodených zhruba medzi rokmi 1995 a 2013, ktorí okrem ženy a muža rozlišujú mnoho ďalších rodov, viac sa zamýšľajú nad svojou sexuálnou orientáciou a ich milostné vzťahy sú v tomto smere bez predsudkov. Magazín Forbes pred vyše rokom uviedol, že v prieskume spoločnosti Fusion až 50 % postmileniálov tvrdí, že rod predstavuje spektrum, a podľa prieskumu spoločnosti GLAAD sa viac ako jeden z desiatich z nich identifikuje ako transgender, čiže človek, ktorý sa nestotožňuje s pohlavím, s ktorým sa narodil.
Kto je kto
Pre poriadok, ujasnime si najprv, že rodová identita a sexuálna orientácia sú dva rôzne pojmy. Kým prvý aspoň donedávna predstavoval to, či ste muž, alebo žena, sexuálna identita vypovedá o tom, či vás sexuálne priťahujú muži, alebo ženy. Pohlavie a rod teda nemusia byť späté.
Britský Facebook rozlišuje až 71 rodov, ale mnohé označujú to isté, napríklad gender neutrois, non-binary či agenderflux charakterizujú rodovo neutrálneho človeka. Medzi odlišnými novými pojmami sú napríklad aj gender questioning (rodovo neobjasnený), gender fluid (rodovo premenlivý), sapiosexuál (priťahovaný osobnosťou človeka bez ohľadu na jeho pohlavie)...
Je rod tok?
Nič neodlišuje generáciu postmileniálov od predchádzajúcich generácií tak veľmi ako ich „tekuté“ vnímanie rodov. Keď pred tromi rokmi denník The Guardian vyzval mladých ľudí, aby mu priblížili, ako sa rodovo identifikujú, dostal vyše 914 opisov zo 656 krajín sveta, no najviac z Veľkej Británie, potom z USA a napokon z Kanady. Španielka Daniela Esquivel (21) napísala, že keď sa prebudí s pocitom, že je žena, oblečie si šaty a na pery nanesie rúž. Inokedy sa však cíti viac mužsky a myšlienka na sukňu v nej vyvoláva pocit nepohodlia. „S mužským telom by som bola rovnako spokojná ako so ženským, ale moja mužská osobnosť sa vytráca častejšie ako tá ženská. Je to ako mať aj mužskú, aj ženskú energiu a niektoré dni zmes oboch,“ priblížila. Cam (20) z Írska tvrdí, že raz sa cítil ako muž, raz ako žena, niekedy ako oboje a inokedy ako asexuál. „Včera som v tejto súvislosti narazil na výraz ,tok tekutín‘, ktorý sa mi hodí, pretože zažívam niekoľko pohlaví, ale líšia sa intenzitou. Sú to sociálne konštrukty, pretože v inej civilizácii by som ich pravdepodobne opísal inak, ale pocity, s ktorými sú zviazané, mám vrodené.“ Allie (21) z Veľkej Británie sa definuje ako rodovo neutrálna a súčasnúm nohorodosťv ysvetľuje takto: „Naša generácia mala možnosť získaťviac informácií ako staršie generácie. Keď nám ich neposkytli dosť učebnice, vyhľadali sme si ich sami.“ Nemenovaný Kaliforčan (23) ktorý sa cíti byť transmasculine (viac mužský, ale nie vyslovene muž), gender fluid (rodovo premenlivý) aj non-binary (rodovo neutrálny) hovorí: „Len preto, že pojmy, ktoré nás opisujú, sú nové, ľudia si myslia, že ide o výstrelok. Ľudia sa však vždy cítili ako my, nové je len to, že sme pre to našli označenia.“
Nová epidémia
USA aj Veľká Británia však upozorňujú, že čelia fenoménu transgender epidémie. Podľa spravodajského portálu Independent bol na Charing Cross v Londýne, najstaršej a najväčšej klinike pre dospelých, v roku 2006 počet odporúčaní na operatívnu zmenu pohlavia 498, kým v roku 2016 už1 892, čo je takmer o 400 % viac! Na tento fenomén si medzi inými posvietila aj Lisa Littmanová, lekárka a profesorka behaviorálnej vedy na americkej Brownovej univerzite. Výsledky jej prieskumu 250 rodín, v ktorých sa u detí objavili príznaky rodovej rozladenosti počas puberty alebo po nej, zverejnil portál psychologytoday.com. Podľa nich viac ako 80 % detí zo skúmaných rodín malo pri narodení ženské pohlavie a až u 80 % z nich rodičia popreli, že by do puberty odmietali hračky alebo oblečenie typické pre ich rod. Pritom pri diagnostike transčloveka sú to veľmi podstatné znaky. Mnohé z týchto detí však krátko predtým, ako spochybnili príslušnosť k určenému rodu, boli v kontakte s jedným alebo aj viacerými rovesníkmi, ktorí sa krátko predtým identifikovali ako ,trans‘. 63,5 % rodičov uviedlo, že ich deti tesne pred svojím ,coming out‘ výrazne častejšie surfovali na internete a vyjadrovali negativizmus proti heterosexuálom aj homosexuálom. 62% rodičov priznalo, že ich dospievajúce deti mali jednu a viac psychiatrických diagnóz a zažili traumatickú alebo stresujúcu udalosť vrátane šikanovania, sexuálneho napadnutia alebo rozvodu svojich rodičov. To všetko podľa vedkyne naznačuje, že snaha o rodový prechod by v týchto prípadoch mohla byť aj mechanizmom zabraňujúcim negatívnym emóciám. Jeho efekt, žiaľ, trvá len krátko, nerieši základné problémy a spôsobuje ďalšie.
Biznis s pohlavím
Na neblahý dosah nového javu poukazuje aj slávny rekonštrukčný chirurg genitálií Miroslav Djordjevič. V rozhovore pre The Telegraph upozorňuje, že prudko narastá aj počet klientov, ktorí po zmene pohlavia žiadajú o návrat k tomu pôvodnému. Majú ochromujúce depresie a v niektorých prípadoch aj samovražedné myšlienky. Vzhľadom na to, že kliniky účtujú za takéto operácie až 50 000 dolárov (zhruba 45 000 eur), Djordjevic sa domnieva, že lekári si plnia bankové účty bez toho, aby sa starali o fyzickú a psychickú pohodu svojich pacientov. Fakt, že v tomto smere môže ísť o módu, naznačujú aj slová herečky a modelky Lily-Rose Depp (19), dcéry herca Johnnyho Deppa: „Nemusíte označovať svoju sexualitu. Robíto dnes toľko detí a myslím si, že je to ,cool‘.“