Rodina s dieťaťom so zdravotným znevyhodnením
Zdroj: Katka Kincelová

Otvorená spoveď: Synov vývoj postál na úrovni polročného dieťaťa

Pohľad na zdravé dieťa nás obyčajne napĺňa radosťou. Pohľad na dieťa s postihnutím býva zmiešaninou pochybností, strachu, ostychu... Ak sa všetky tieto pocity dajú bokom, zistíme, že aj napriek bolesti môže byť aj tento pohľad radostný.

Kiki je usmievavý 10 ročný chlapec. Jeho smiech je nákazlivý tak, že aj napriek pohľadu na zdravotne znevýhodnené dieťaťa nenechá vaše kútiky smutné. Pokým sa s ním hrá 13-ročná sestra Lara, sympatickí rodičia Kristián a Andrea nám porozprávali svoj rodinný príbeh. „Moje prvé tehotenstvo bolo bezproblémové. Narodilo sa nám krásne dievčatko Lara. Mesiac po pôrode som však začala veľmi krvácať. Lekári zistili, že vo mne zostal kus placenty a tá mi spôsobila zápal. Absolvovala som úspešnú liečbu a s manželom sme túžili po druhom dieťati.“

Andreine druhé tehotenstvo prišlo dva roky po pôrode prvého dieťaťa. Ako sama tvrdí, jej telo zrejme po silnom zápale nebolo ešte pripravené. „Veľmi sme sa tešili, že budeme štyria. Moje tehotenstvo s Kikim bolo v poriadku do 23. týždňa.“ Potom Andrei odtiekla plodová voda. Aj napriek tomu, že v nemocnici strávila dva týždne, jej syn musel ísť pre hroziacu infekciu von. „Kristiánko sa narodil v 25. týždni. Vážil 850 gramov, jeho telíčko nevedelo dýchať a hlavu mal ako tenisová loptička.“

Prvé pocity
Rodičia si kládli otázku, prečo sa to stalo, niekoľko mesiacov. „Veľmi sme plakali. Nakoniec sme si však povedali, že musíme byť silní.“ V nemocnici strávila mamina s Kikim 3

mesiace. Z toho 2 mesiace bol na umelej ventilácii. Odniesla si to jeho očná sietnica. Jeho očká potrebujú okuliare s dioptriou 13, avšak s nimi nie je kamarát. „Kiki má mnoho diagnóz. Prežil 3. stupeň krvácania do mozgu, má detskú mozgovú obrnu aj epilepsiu. Jeho vývoj postál na úrovni polročného dieťaťa. On však neplače. Dokonca aj pri vyšetreniach u lekárky mu pustíme video, ako mu jeho sestra spieva, a on sa usmieva.“

Špeciálna starostlivosť
Rodina si musela zvyknúť na stereotyp. „Doma sme si rozdelili úlohy. Manžel sa venoval dcére, aby nebola zatvorená doma a užívala si detstvo ako jej rovesníci a zo mňa sa stal domased.“ Priznávajú, že skĺbiť potreby zdravého dieťaťa a zdravotne znevýhodneného nebolo jednoduché. „Lara má Kikiho veľmi rada. Nikdy sa na neho nehnevala. Ani keď sme museli ísť kvôli nemu z detského ihriska skôr domov. Teraz je z nej už veľká slečna, ktorej brat dáva iný pohľad na svet. Vie, že sa treba tešiť z maličkostí a pevného zdravia.“
Rodina Šamšonovcov svoju ratolesť nezaviera doma pred verejnosťou. Chodia na dovolenky k moru, lyžovačky aj medzi ľudí. „Náš syn je veľký smejo. Je dobré, že si neuvedomuje svoj stav, že je iný. Netrápi sa. Keď je najedený a prebalený, je spokojný a šťastný.“

Prekážky
Kiki má 10 rokov a 18 kg. Jeho mamina je útlej postavy: „Je rozdiel držať zdravé dieťa, ktoré sa vás prichytí.“ Dieťa so zdravotným znevýhodnením je stále v pohybe, alebo sa úplne uvoľní. Jeho sestra Lara ho vie veľmi zabávať. Miluje, keď mu spieva. Dokáže ho prebaliť aj nakŕmiť. „Najviac mi pomáha, keď mi ho Lara postráži, keď potrebujem odbehnúť do obchodu alebo si niečo vybaviť.“ Rodičia priznávajú, že nákup s Kikim v špeciálnom kočíku je problém. Nezmestia sa cez každú pokladnicu a stalo sa im, že to zistili, až keď boli v rade a museli cúvať. „Všetci ľudia za nami frflali, že načo sa tam trepeme, keď sa nezmestíme. Ja som sa ospravedlnila, ale predavačka sa postavila a ľudí upozornila na správanie a podotkla, nech sa tešia, že sú zdraví.“

dieťa s autizmom
Zdroj: Katka Kincelová

Malé-veľké kroky
Kiki chodí do školy, kde má individuálny plán. „Samozrejme, že sa nenaučí písať ani čítať. Ale dlhodobou prácou sa dá zvládnuť niečo sa naučiť. Postupne sme sa naučili držať lyžičku, vie sa sám najesť, vie dať hore ruky, keď sa vyzlieka, vie zapínať a vypínať svetlo. Sú to maličkosti, ale pre nás sú to obrovské veci. Deti so zdravotným znevýhodnením sú veľmi čisté a vedia dať obrovskú dávku lásky už len malým šibalským pohľadom alebo úsmevom. Pre mňa je najkrajšie, keď sa Kiki (aj napriek tomu, že v noci máva epileptické záchvaty) zobudí a usmeje. Každé takéto ráno je pre nás najcennejšie."

„Ako rodina držíme spolu. Lara má veľa aktivít. Často mi je ľúto, že neviem ísť na každé kajakové preteky alebo spevácku súťaž. S manželom sme si to podelili. On chodí na športové súťaže a ja na umelecké. Chcem si ju užiť, kým sa dá, pretože zrazu nám dospeje a bude mať vlastný život. Nikdy nechcem, aby sa cítila odstavená na vedľajšiu koľaj. Máme výborný vzťah. Sme kamošky a viem, že na svojho brata nikdy nežiarlila.“
Na záver nám Andrea dodáva: „Takéto dieťa potrebuje veľa času a trpezlivosti. V skutočnosti máme bábätko na celý život. Kým zdravé deti majú svoje obdobia a postupne sa osamostatňujú, náš Kiki bude dieťa celý život a bez našej starostlivosti by nevedel existovať.“

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.