Tina Kuchareková
Zdroj: Petra Bošanská

Radosť zo života je v každej z nás

Stretávajú sa u nej ženy. Tie, ktoré chcú od života viac ako len dennodenné prežitie. Chodia k nej, lebo v rámci svojich ženských kruhov nás úspešne spája v hľadaní svojho šťastného ja. Tina Kuchareková.

Čo sú vlastne ženské kruhy?

Existujú mnohé typy a podoby ženských kruhov. Ja budem hovoriť za tie svoje... Ženy sa často pýtajú, že keď idú na kávu s kamarátkou, či to nie je ženský kruh. V mojom ponímaní nie je. Na ženských kruhoch nehovoríme len o povrchových veciach, hľadáme v sebe aj tienisté veci. Ponárame sa tam, kde nám nie je príjemne, snažíme sa o sebareflexiu…

A to sa s kamarátkami asi nedá...

Nemyslím si, že je to možné nad kávičkou. Na ženských kruhoch sme si navzájom zrkadlami, každá z nás chce sama seba spoznať a ideme naozaj do hĺbky. Nehodnotíme jedna druhú, neporovnávame sa, neposudzujeme… Iste, aj my hovoríme o bežných veciach, riešime aj bežné starosti a radosti, ale podstata je inde.

Takže čo ma čaká, keď sa k vám pridám?
Ja vždy pracujem s tancom alebo s pohybom. Snažím sa učiť ženy vyjadrovať sa cez telo. Vtedy sú pre mňa ženské kruhy komplexnejšie. Ženy sa učia vrátiť sa tancom do tela, do takej slobody vo vyjadrovaní, akú si pamätajú z detstva, a do radosti zo života...

Budem tancovať?
Áno, aj tancovať.

A na to pristúpia všetky ženy, ktoré prídu?
Iste. Vždy máme na ženských kruhoch konkrétnu tému. Niekedy si ženy myslia, že sa ich nejaký problém vôbec netýka a majú to v živote vyriešené. Keď však pracujeme cez tanec, veľmi rýchlo sa dá zistiť, čo nám hovorí naše telo, hoci myseľ je naprogramovaná inak. Telo nevie klamať. Cez telo vieme pracovať s našimi strachmi či s hnevom. Cez tanec sa žena dostáva bližšie k svojim vnútorným pravdám…. Často sa mi stáva, že sú ženy unavené. Hrajú svoje životné roly, chcú byť vo všetkom dobré. Dobrá žena, poslušná manželka, dokonalá milenka, supermatka. Ale naše duše potrebujú byť aj niečím živené, nielen niečo živiť. Potrebujú sa venovať nejakej tvorivej činnosti bez ohľadu na hmotné zabezpečenie či finálny úspech.
Môže to byť práca s keramikou, maľba alebo písanie. Žena by mala objaviť to, čo ju napĺňa a vyživuje. Mnohé ženy po ženských kruhoch objavia svoje talenty a tvorivú činnosť. Začnú maľovať, písať, tvoriť šperky alebo sa vrátia k niečomu, čo milovali v detstve. Alebo objavia svoj nový talent, o ktorom netušili, že ho majú. Potom môžu prinášať do sveta svoju krásu.

Takže žena nachádza samu seba, keď prichádza na veci, ktoré jej robia radosť?
Mali by sme v živote venovať čas činnostiam, ktoré by sme robili, aj keby nás za ne nikto neplatil. Radosť znamená, že sa žena cíti naplnená, keď ju niečo nesmierne baví. Náš život nemá byť utrpením, ale radosťou. Máme totiž staré programy po predkoch, ktoré máme podvedome v hlave. Príbuzní nám zvykli hovoriť, že niečo musíme alebo že si všetko treba „zaslúžiť“. Známe sú porekadlá, ako napríklad „bez práce nie sú koláče“. Tieto príslovia a porekadlá vychádzajú zo starých patriarchálnych programov. Ženy však svoj život môžu zmeniť tak, že budú žiť s väčšou ľahkosťou a radosťou. Keď cítime naplnenie v nejakej oblasti, sme schopné aj dávať. Vyčerpaná matka, ktorá už nemá z čoho dávať, je ako vykradnutý obchod. Tam už nie je priestor niečo dať. Ani z čoho uchmatnúť. Ostane len horkosť a zatrpknutosť.

Aké ženy vyhľadávajú ženské kruhy?
Cesta k nám je už oveľa otvorenejšia ako kedysi, ženy to k sebe ťahá. Vekovo ma navštevujú ženy okolo tridsiatky až do šesťdesiatky. Prichádzajú, keď niečo hľadajú a keď chcú prísť na to, kým sú a čomu sa chcú v živote venovať. Už sa trošku zaoberajú samy sebou a chcú svoj život tvoriť vedomejšie, nielen sa prispôsobovať okolnostiam. Chcú vedieť, čo im hovorí ich duša, a chcú si spraviť čas na to, aby vnímali svoje pocity... Niektoré ženy cítia nenaplnenosť. Napriek tomu, že majú vlastne všetko – rodinu, deti aj finančné zabezpečenie, nie sú šťastné. Hľadajú niečo, čo je za tým všetkým, čím dennodenne žijú. Prichádzajú aj také, ktoré majú zdravotné problémy. Neplodnosť, bolestivá menštruácia… Vtedy hľadáme príčiny, zisťujeme, že nemajú a prečo nemajú prijatú svoju ženskosť.

Prichádzajú aj s partnerskými starosťami?
Ženy často riešia aj partnerské problémy či svoju sexualitu. Vždy je tam nejaký dôvod a perfektné božské načasovanie, ktoré ku mne ženy privedie (smiech)… Ženy postupne u nás začnú viac cítiť to, čo potrebujú a po čom túžia. Zistia, kam smerujú, čo im spôsobuje radosť. A dejú sa veľké zmeny. Niekedy dajú výpoveď, zmenia prácu a začnú robiť niečo úplne iné. Niektoré ženy si nájdu nových partnerov, niektoré sa, naopak, ešte viac zblížia so svojimi mužmi. Vedú ich city. Ak nejaká žena mala nalomený vzťah už dlho predtým, tak ho ukončí. Tam, kde je vzťah ešte živý, nastane pozitívna zmena. Keď žena začne mať radšej seba, vie jasnejšie komunikovať, je láskavejšia k sebe, potom vie byť aj milujúcejšou partnerkou pre svojho partnera. Keď spozná svoje tiene, pochopí svoje strachy, bolesti a prijme svoje slabosti, bude mať viac lásky v srdci pre seba aj pre svoju rodinu.

Znie to veľmi jednoducho. No aj všetci múdri ľudia hovoria, že len šťastná žena tvorí šťastný domov...
Som o tom presvedčená. Vidím to aj na vzťahu so svojím mužom, ktorý sa veľmi zmenil, odkedy sme spolu. Žena je iniciátorkou zmien. Myslím si, že muži nemusia chodiť na rôzne semináre. Ak sú dosť citliví, tak vnímajú zmeny svojej ženy a môžu sa nechať inšpirovať. Najskôr sa boja, kto sa im to vráti domov z workshopu a že sa niečo mení, ale keď vidia, že ich táto zmena nijako neohrozuje, pochopia, že je to v poriadku. Sú radi, že ich partnerka nechodí domov nahnevaná, ale je, naopak, skôr chápavejšia, láskavejšia a milujúcejšia. Keď sú ženy tvorivejšie a šťastnejšie, tak sa to pretaví aj do vzťahu. Potom môže vo vzťahu zavládnuť rešpekt a úcta.

Svet žien vie byť plný nenávisti, závisti a klebiet. Ženské kruhy nás spájajú... Dá sa to naučiť?

Bojovnosť veľmi neprospieva ženskej duši. Na ženských kruhoch sa učíme fungovať v bezpečnom ženskom kolektíve, ktorý nehodnotí, neposudzuje, neporovnáva a vezme medzi seba každú ženu aj s jej odlišnosťami. Tento spôsob prijatia vieme preniesť aj do bežného života. Ženy na mojom kurze si potom začnú možno lepšie všímať krásu iných žien, pochvália ich a pustia všetky konkurenčné pocity. Ženská konkurencia totiž vychádza zo strachu, že „niekde je niečoho pre mňa málo“ alebo že „nie som dosť dobrá“. My ženy sme ako príroda. Príroda je plná hojnosti, všetkého je dosť. Ak priveľmi nebojujeme so životom a necháme ho plynúť, tak k nám prídu tie správne veci a ľudia. Zistíme, že náhody skrátka neexistujú. Myslím si, že takéto vnímanie presne vystihuje správny ženský princíp.

Ženské kruhy sú do veľkej miery o podpore ženskosti. Čo robí ženu ženskou?

Je to veľmi ťažká otázka. Nemám rada generalizovanie... Mám rada slobodu. To je to hlavné slovo, ktoré nás naučí fungovať v tom, že vyjadrenie ženskosti môže byť rozdielne. A pritom každé takéto vyjadrenie môže byť správne. Sme ako kvety. Každá z nás je iná. Konvalinka si nemyslí, že musí byť ako ruža. Každá z nás je sama sebou a s nikým sa neporovnáva. Dôležitá je jedinečnosť… Skôr si myslím, že je dobré byť usadená sama v sebe. Byť pevná sama v sebe. Tá žena, ktorá vie, kým je a samu seba pozná. Nerada by som to zužovala, že ženskosť znamená nosiť sukne, mať dlhé vlasy alebo nejako pekne voňať. Takéto zovšeobecňovanie nám skôr ubližuje. Ženskosť môže mať veľmi veľa vyjadrení. Niektoré ženy sú silné, akoby bojovníčky. Iné sú viac krehké a zraniteľné víly. To všetko je však v poriadku. Môžeme byť totiž rôzne a originálne.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk