Chuť na sladké máme v génoch. Je to totiž prvá chuť, ktorú ako malé deti spoznávame, keď pijeme materské mlieko. A postupom času zistíme, že nám sladké nielen pomôže rýchlo zahnať hlad a dodá nám energiu, ale pôsobí na nás veľmi príjemne. Sacharidy totiž podporujú vylučovanie sérotonínov a endorfínov, po ktorých sa cítime šťastne a uvoľnene. Lenže, malá kopa pýta viac. A pri sladkom to platí doslova
Keď si dáme niečo sladké, hladina cukru v krvi nám prudko stúpne a potom prudko klesne, a my si onedlho musíme dať sladké znova. To však pri diéte nie je najvhodnejší spôsob stravovania.
Najlepším riešením by bolo úplne vylúčiť z jedálneho lístka všetky jednoduché cukry. Prvých 48 až 72 hodín môže byť skutočným utrpením, no postupom času zistíme, že nám sladké prestáva chýbať, a dokonca máme aj menší hlad, keď nám hladina cukru nekolíše.
Dôležité je však jesť pravidelne, každé dve až tri hodiny a prijímať v strave komplexné sacharidy, ktoré sa nachádzajú v celozrnnom chlebe, celozrnnej ryži či celozrnných cestovinách, strukovinách alebo orechoch. Ak budeme medzi jednotlivými jedlami príliš dlho čakať, môžeme sa staviť, že nás prepadne doslova vlčí hlad a jediné, čo nám pomôže, bude práve sladké.
