Rozprávaním svojho príbehu skrz sociálne siete pomáhaš mnohým ženám. Vnímala si to celé takto od začiatku, že chceš pomáhať?
Od začiatku určite nie. Keď sa to stalo, vnímala som to celé inak. To sa ani nedá opísať, čo sa vtedy dialo. Iba som pozerala do steny, bolo to jednoducho veľmi náročné, preto som sa rozhodla aj odísť zo sociálnych sietí. Vrátila som sa až vtedy, keď som mala v sebe tú silu o tom písať a rozprávať.
Ako si zvládala návrat na sociálne siete?
Vrátila som sa preto, pretože som chcela pomôcť druhým. Zo začiatku ale prišla pomoc mne. Mne písali desiatky, možno stovky žien, ktoré si tým prešli. Vrátila som sa s nejakým cieľom, ale vrátilo sa mi to tisícnásobne naspäť.
Aké si dostávala rady od žien, ktoré ti písali? Čo pomohlo im a čo si robila preto, aby sa tvoj stav zlepšil?
Zo začiatku som si musela prejsť fázou, keď som iba plakala. Boli to prvé štyri týždne, kedy som nevnímala a nechcela som od nikoho nič počuť. Moje okolie to rešpektovalo, že chcem byť sama. Potom som sa pomaličky začala stretávať s kamarátmi a s rodinou, veľmi mi pomohla psychologička. Nevedela som si jednoducho predstaviť ako budem existovať.