pexels.com
StoryEditor

Sviatky radosti sa môžu zmeniť na dni plné stresu, depresie či smútku. Ako sa tomu vyhnúť?

23.11.2017, 15:00
Životný štýl
Vianoce – čas lásky, radosti, rodinnej pohody, stretávania sa a obdarúvania, vzájomného pochopenia. Taká je doslova rozprávková predstava Vianoc, ktorú by sme chceli dosiahnuť asi všetci. No nie vždy to tak dopadne a do popredia vystupuje stres, nervozita a nenaplnené očakávania.

Vianočná depresia
Na jednej strane stoja nároky, ktoré si na sviatky kladieme my sami a aj naše okolie, na druhej strane je to, ako vieme svoje očakávania naplniť a premietnuť ich naozaj do krásne prežitých Vianoc. K tomu sa pripája koniec roka, keď sa človek ohliada na dvanásť prežitých mesiacov, ale keď má aj v práci zväčša roboty vyše hlavy, aby stihol naplniť koncoročné očakávania zamestnávateľa. Do toho sú všade zápchy, preplnené nákupné centrá, nemožnosť zaparkovať, neustály dážď, sneh a vietor, neraz aj bezradnosť pri kúpe darčekov, nemožnosť ich vo vypredaných obchodoch dostať, nesplnené termíny... A hoci to v takomto tempe zažívame mnohí rok čo rok, niekedy je toho prosto veľa. A sviatky radosti a pohody sa môžu zmeniť na dni plné stresu, ale aj depresie a smútku.

Decembrová depresia
Na vznik a rozvoj depresie vplýva mnoho faktorov, pre ktoré človek upadá do akéhosi stavu smútku, skleslosti a neschopnosti tešiť sa z bežných či menej bežných vecí. Aj koniec roka a sviatočné dni prinášajú viacero podnetov, proti ktorým nemusia byť všetci odolní. „Prežívanie súvisiace s decembrom a Vianocami má viac rozmerov. Jedným je zmena počasia, viac tmy, menej slnka, chlad, ktorý vedie k tomu, že sa ľudia viac sťahujú do seba, viac sa uzatvárajú, majú menej kontaktov s okolím. Toto je jeden rozmer stavu, keď ľudia majú pocit akejsi izolácie, prázdnoty a samoty, v niektorých prípadoch vyúsťujúcej až do stavov depresie,“ vysvetľuje klinický psychológ PhDr. Peter Klubert, PhD., z Ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie v Nitre. Okrem počasia na náladu pôsobia ďalšie faktory. „December je zároveň koncom roka, prichádza bilancovanie prežitého roka, často súvisiace aj s bilancovaním celého života. Ďalším dôležitým faktorom vplývajúcim na prežívanie je aj samotné obdobie Vianoc, ktoré máme tendenciu vnímať ako obdobie lásky, blízkosti, radosti. Z kresťanského hľadiska ho spájame s príchodom Ježiša, a to minimálne u veriacich vedie k tomu, že ľudia chcú oslavovať, tešiť sa. Ale u ľudí, ktorým niekto odišiel, niekto im chýba, cítia sa osamelo alebo sa z akéhokoľvek dôvodu nemajú prečo tešiť, to môže, naopak, vyvolať pocity smútku, sklamania, prázdnoty,“ uvádza odborník.

Vianočný stres
Popri spomínaných faktoroch však na vznik pocitov akéhosi nešťastia, nespokojnosti, ktoré môžu viesť až k rozvoju depresie, pôsobia aj nároky na to, ako by mali Vianoce vyzerať. Tie na jednej strane kladie vo všeobecnosti sama spoločnosť zakotvenou predstavou hojnosti a rodinných sviatkov, ale kladieme si ich často aj my sami. „Mávame veľa očakávaní, ako by Vianoce, celé obdobie konca roka a začiatku nového roka malo vyzerať, koľko peňazí by sme mali do osláv investovať, čo všetko by sme si mali užiť a zažiť, čo nesmie chýbať. To následne súvisí aj s istým stresovaním, naháňaním sa, nakupovaním, prípravou všetkého – od materiálnych vecí, cez pečenie, varenie, až po organizovanie. To môže namiesto radosti a pohody, ktoré si zvykneme priať, vyvolávať skôr napätie, stresy, úzkosť a celkovú psychickú nepohodu,“ uvádza PhDr. Peter Klubert, PhD. K celkovej nepohode neraz prispieva aj pocit, že sme na všetko sami a s prípravami nám nik nepomáha. Výslednú frustráciu si neraz ľudia vybíjajú práve na najbližších, ktorí vianočný stres vôbec nemusia prežívať s takou intenzitou. To, samozrejme, k rodinnej ani vianočnej pohode neprispieva a napätie sa môže prehĺbiť a prejaviť aj vo vzájomných vzťahoch.

Ako z toho von?
Hoci ste si to tak nepredstavovali ani nepriali, stalo sa a vidina krásnych Vianoc sa zmenila na stres a napätie. Čo s tým? Práve v takejto situácii sa treba zastaviť a zamyslieť sa, či sviatky skutočne prežívame podľa našich predstáv. „Veľmi dôležité je uvedomiť si, ako JA chcem prežiť Vianoce – či je pre mňa dôležité naháňanie, stresovanie a materiálne zabezpečenie Vianoc. Treba sa zamyslieť, či nie je príliš veľa tlakov, očakávaní okolia alebo nárokov na seba, aby sme sa mohli tešiť Vianoc. Ak sú nároky príliš vysoké, je dôležité dovoliť aj sebe aj iným zastaviť sa, prehodnotiť zaužívané vzorce, poľavil z nich a dovoliť si v zdravom zmysle slova užiť si často jedinečnú možnosť stretnutia s blízkymi, spomínať, plánovať,“ myslí si psychoterapeut. Ak stres vyvolávajú iné faktory, treba sa zamyslieť aj nad nimi a hľadať príčinu. „Za zamyslenie stojí fakt, či je koniec roka a december dôvodom na to, aby sme bilancovali. Či nie je lepšie bilancovať výsledky našej práce priebežne po jej ukončení. Opakovane sa totiž stáva, že ľudia kvôli každodennému zaťaženiu zabúdajú na pohľad späť a zhodnotenie výsledkov svojej práce. Mohli by sme sa vyhnúť zvýšenej záťaži z prehodnocovania viacerých ,projektov‘ naraz. Rovnako sa môžeme pozrieť na to, ako môžeme svoje vzťahy budovať a rozvíjať tak, aby sme mohli byť spokojní my a zároveň aj naše okolie. Dôležité sú záujem a snaha o budovanie zdravých priateľských a partnerských vzťahov k obojstrannej spokojnosti, čo si následne môžeme užívať aj v období Vianoc,“ dodáva PhDr. Peter Klubert, PhD.

Kedy zasiahnuť?
Nie v každej situácii si človek dokáže pomôcť sám a niekedy potrebuje pomoc svojho okolia – a to aj v prípade, keď o ňu sám nepožiada, či ju dokonca odmieta. Tak to môže byť aj v súvislosti s takzvanou zimnou alebo sviatočnou depresiou. „Izolácia, utiahnutosť, nechuť komunikovať, pokles nálady alebo rozvoj nadmerne zaťažujúceho smútku a rozladenosti možno pozorovať a citlivé okolie si to môže všimnúť. Záleží teda aj na blízkych, priateľoch a známych, nielen odborníkoch, či sú citliví, snažili sa porozumieť zmenám a problémom ľudí s príznakmi depresie, dokázali byť pri nich a v ťažších chvíľach budovali s nimi vzťahy, prípadne ich podporovali pri vyhľadaní odbornej pomoci. Medziľudské vzťahy sú okrem iného aj o zdieľaní nielen príjemných, ale aj ťažších chvíľ,“ upozorňuje odborník. Často je však na stole otázka, kedy je ten správny čas zasiahnuť. „Niekedy je pre bežných ľudí ťažké odhadnúť závažnosť symptómov, ktoré depresia prináša. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je potrebné vyhľadať odbornú pomoc v období, keď vnútorné rozpoloženie človeka narúša jednak osobný komfort a pohodu, ale aj sociálne vzťahy a fungovanie celého systému – teda celej rodiny. Taktiež keď je zasiahnutý pracovný proces, človek nedokáže primerane pracovať, alebo keď nie je schopný zažívať radosť a spokojnosť. Je dobré vyhľadať odbornú pomoc už v situáciách, keď si ľudia nie sú istí, či je aktuálny duševný stav závažný, alebo ešte nie je. Bežne sa ľudia chodia radiť o svojich pracovných alebo finančných problémoch a ja som presvedčený, že je rovnako dobré a zdravé ísť sa poradiť aj o psychických. Prevencia je menej náročná ako riešenie rozvinutých ťažkostí a ich dôsledkov,“ dodáva PhDr. Peter Klubert, PhD.

Kde a ako hľadať pomoc
Zatiaľ čo psychické ochorenia boli v minulosti na Slovensku skôr tabu, dnes je psychologických poradní aj psychiatrických ambulancií mnoho – v každom väčšom, ale často i menšom meste. O psychických ťažkostiach sa oveľa viac rozpráva a diskutuje aj otvorene. Vyhľadať pomoc preto nie je ťažké – často je problémový skôr prvý krok a samotné rozhodnutie o pomoc požiadať. Keď k tomu dôjde, možností je viacero. „Jednou z možností je hľadať odbornú pomoc u obvodných lekárov, ktorí pacienta odporučia k psychológom alebo psychiatrom. Špecialisti na liečbu duševných ochorení, samozrejme, vzájomne spolupracujú. Ak psychiater vníma, že by pre pacienta bola dôležitá psychoterapia, tak ho pošle za psychoterapeutom. Zároveň keď psychológ vníma, že by bolo dobré, aby sa na pacienta pozrel psychiater a zvážil, či by bola vhodná aj medikamentózna liečba, pošle ho za psychiatrom. Psychoterapia je jedným zo spôsobov, ako liečiť a pomáhať ľuďom z depresií a často sa využíva. Často je psychoterapia dôležitejšia ako medikamentózna liečba, hlavne ak sa problémy týkajú medziľudských, ale aj vnútorných konfliktov. Sú však tiež stavy, keď je dôležitejšia medikamentózna liečba,“ vysvetľuje odborník, podľa ktorého je dôležitý aj prístup okolia k takémuto pacientovi. „To, čo môžeme my, blízki, priatelia, známi, spolupracovníci i ostatní urobiť, je, že môžeme byť citliví k ťažkostiam, problémom, nepohode ľudí v našom životnom priestore, dopriať si s nimi kontakt, rozdávať ľudský kontakt so všetkým, čo k nemu patrí, dať druhým blízkosť. Som presvedčený, že je to zároveň spôsob, ako my sami môžeme veľa získať,“ uzatvára klinický psychológ PhDr. Peter Klubert, PhD., z Ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie v Nitre.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
19. apríl 2024 09:31