homoši
Zdroj: magazín evita

Partneri Stano a Matúš vám prezradia, ako sa naozaj žije homosexuálom na Slovensku

Aj vy ich možno poznáte. Obyčajné páry žijúce v jednej domácnosti. Buď oni dvaja alebo ony dve. Nijako na seba nepútajú pozornosť, pracujú, platia dane, majú svoj okruh priateľov. A predsa na nich mnohí ukazujú prstom. A predsa mnohým prekážajú. Z princípu.

Stano a Matúš  z Prešova:

„Vlastne si nemyslím, že je to na Slovensku náročnejšie, ľudia sú všade rovnakí, buď vás tolerujú, lebo nie. Neviem to, samozrejme, porovnať, keďže som inde nežil, ale vnímam to tak, že predsudky sú skôr problémom staršej generácie. Mladí sú scestovaní, viac sčítaní, sú viac otvorení, nie sú takí úzkoprsí. 99 percent našich priateľov sú heterosexuáli, nevyhľadávame gej komunity, nemáme tú potrebu. Iste, ak sa ma niekto opýta, či s Matúšom patríme k sebe, odpoviem pravdu, ale na čelo si to nepíšem. V spoločnosti vždy jeden druhého predstavujeme ako partnera, tak je to pre nás normálne a správne... Párkrát som počul, že by som sa mal ísť dať liečiť, alebo, že sa opičím po nejakej móde, ale to bolo od ľudí, ktorí nie sú schopní tolerovať nič, čo sa vymyká normálu... Aj keď, my sme nenormálni? Držím sa hesla – ži a nechaj žiť – a cením si, keď sa ľudia v tomto duchu správajú aj k nám... Viem, že sú páry, ktoré spolu žijú dlhé roky, no tvária sa, že sa len delia o podnájom kvôli nákladom. Nechápem to. Rešpektujem, ale nechápem. Jednak pravda vždy vyjde na povrch a potom žijú život tých druhých, nie svoj. A život ubehne príliš rýchlo na to, aby sme sa skrývali. Strach je zlý pán, zabíja pravdu aj slobodu. Väčšina homosexuálov tají svoju orientáciu zo strachu pred spoločnosťou. Cirkev. Dedina. Ľudia v okolí. Aj vďaka médiám sme vnímaní ako chorí a zvrátení. Vo fi lmoch sú homosexuáli vykresľovaní ako muži v latexe a heterosexuál, ten aby si len dával pozor, aby mu mydlo nespadlo... Realita je úplne iná. Žijeme v tichosti tak, ako iné rodiny a keď je toho osočovania priveľa, niektorí zdvihnú kotvy a odídu žiť do zahraničia, do anonymity alebo tam, kde sú ľudia viac zvyknutí na páry rovnakého pohlavia... Ako to bolo v našich rodinách? Naše priznania boli len potvrdením niečoho, čo už rodičia dávno vedeli. Keďže spoločnosť je taká, aká je, a rodičia sú stará škola, cítili sme ich sklamanie, hlavne čo sa týka vnúčat... Ale máme psy. Aj moja babka, ktorá má 89 rokov, ma raz chytila za ruku a vraví – Som taká rada, že si si našiel Matúša. Je šikovný, nepije, nech vám to len dlho vydrží... A to babka s dedkom sú silne veriaci. Je super pocit, že Matúša prijali ako súčasť rodiny, a neriešia to.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania svetevity.sk.