Zdroj: pixabay.com

Optimizmus predlžuje ženám život, tvrdí výskum

ČTK 05.01.2017, 16:00 Zdravie
8 Tlač
RÍM Život je ako zrkadlo: smeje sa na teba, keď sa do neho pozeráš s úsmevom. A život sa v prípade žien predlžuje. Výskum publikovaný na stránkach American Journal of Epidemiology zahŕňa údaje z rokov 2004 až 2012 získané u 70 000 pacientiek zaradených do výskumu Nurses 'Health Study. Vyplýva z neho, že u optimistických žien klesá o 30 percent nebezpečenstvo predčasnej smrti.

Aj iné výskumy už ukázali vzťah medzi pozitívnym prístupom k životu a znížením rizika predčasného úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Tento výskum je však prvý, ktorý objasnil súvislosť pozitívneho prístupu k životu a znížením rizika tiež ďalších príčin smrti. Vedci analyzovali výsledky podľa jednotlivých ochorení a zistili, že optimistickejšie ladené ženy majú o 16 percent nižšie riziko úmrtia na rakovinu, o 38 percent na srdcové choroby, o 39 percent nižšie riziko úmrtia na mŕtvicu, o 38 percent nižšie riziko úmrtia na choroby dýchacieho ústrojenstva a o 52 percent nižšie riziko úmrtia v dôsledku infekcií, píšu lidovky.

"Zatiaľ čo sa dnes úsilie väčšiny lekárov a verejného zdravotníctva sústreďuje na obmedzenie faktorov spôsobujúcich ochorenia, je zrejmé, že tu môže mať svoj veľký význam psychický faktor," uvádza autor štúdie Eric Kim. Výskum ešte ukázal, že zdravý životný štýl vysvetľuje len z časti vzťah medzi optimizmom a rizikom úmrtia. "Ďalšou možnosťou je to, že pozitívnejší vzťah k životu nepriamo pôsobí na naše biologické systémy," dodáva Eric Kim.

A prečo žijú ženy dlhšie ako muži? Ešte pred dvoma storočiami to tak nebolo. Potom sa so zlepšovaním hygieny a sanitárnych podmienok život ženy predlžoval viac ako život muža. Japonka žije v priemere 88 rokov, zatiaľ čo muž z Čadu len 50 rokov. V Taliansku je priemerná dĺžka života u mužov 79,4 roka a u žien 84,82 roka. Nech sa na tieto údaje pozeráme z akejkoľvek stránky, vždy môžeme konštatovať, že na celom svete žijú muži kratšiu dobu než ženy. Tento rozdiel medzi pohlaviami sa začal prejavovať až na začiatku minulého storočia. Na vine tú je predovšetkým vzostup kardiovaskulárnych chorôb.

Vedci z juhokalifornskej univerzity analyzovali zdravotný stav 1763 osôb narodených medzi rokmi 1800 a 1935 v 13 vyspelých krajinách. Konštatovali, že úmrtnosť klesala, najmä vďaka prevencii infekčných chorôb, lepšia strave a lepším životným podmienkam vôbec. Ženy podľa vedcov dokázali využiť tieto pozitívne okolnosti efektívnejšie a rýchlejšie ako muži.

Vedci tiež zistili, že pokiaľ ide o osoby narodené po roku 1880, úmrtnosť sa u žien znižovala o 70 percent rýchlejšie ako u mužov. "Boli sme prekvapení," uviedla koordinátorka štúdie Eileen Criminsová, "keď sme zistili, že rôznosť v úmrtnosti mužov a žien, ktorá pochádza zhruba z roku 1880, sa sústredila na vekovú kategóriu medzi päťdesiatimi a sedemdesiatimi rokmi, ale po osemdesiatke sa rýchlo stáva menej viditeľnou. "Podľa vedcov je jednou z príčin fajčenie, ktoré spôsobilo smrť asi 30 percentám mužov vo veku od päťdesiatich do sedemdesiatich rokov. Bez ohľadu na túto skutočnosť vedci konštatovali výrazný rozdiel medzi úmrtnosťou mužov a žien spôsobený predovšetkým kardiovaskulárnymi chorobami. Inak povedané, po tom, čo boli vyrúbané predovšetkým infekčné choroby spôsobujúce smrť rovnako u oboch pohlaví, vplyv kardiovaskulárnych chorôb na úmrtnosť u mužov výrazne vzrástol.