pixabay.com
StoryEditor

Poruchy správania. Školská dochádzka vyčerpáva aj rodičov

16.09.2016, 18:00
Zdravie
Počet detí s poruchami správania narastá, takmer v každej triede sa nachádza aspoň jeden taký žiak. Školy na to nie sú ešte pripravené a niektorí rodičia tak bojujú za normálny život svojho dieťaťa.

Dysgrafik, dyslektik, to boli pred tridsiatimi rokmi poruchy žiakov v bežnej základnej škole - zjednodušené označenie pre tých, ktorým pri písaní vypadávali písmenká či mali problémy s čítaním. Následne boli deti zaškatuľkované ako múdre, poslušné, hlúpe, lenivé...

Dnes sa učitelia musia čoraz viac pripravovať na prácu s deťmi, ktoré majú napríklad diagnózu ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) či PAS (poruchy autistického spektra, ktorých je rad). Keď sa povie autista, väčšina ľudí si vybaví film Rain Man s Dustinom Hoffmanom, aj postavu Sheldona Coopera z Teória veľkého tresku ako predstaviteľa Aspergerovho syndrómu (patriaceho do PAS). Pre tých, ktorí majú väčšie povedomie o širokej škále porúch správania, je toto zjednodušené prirovnanie nočnou morou, rovnako ako vety, že na neposlušné a hlúpe deti pred tým stačil výprask, ale dnes každý dostane diagnózu, píšu lidovky.cz

To však vyvracajú čísla. Naozaj je stále viac detí, ktoré poruchou trpia. "Nárast je nespochybniteľný. Výskumy udávajú, že zhruba 15 % populácie vo vyspelých krajinách má diagnostikovanú nejakú vývojovú poruchu, "upozorňuje psychologička Kateřina Thorová, ktorá sa v Česku ako prvá špecializovala na prácu s deťmi s poruchami autistického spektra.

Štýl života modernej spoločnosti tento trend ešte umocňuje. "V posledných rokoch sa výrazne zvýšil vek rodičov, pričom riziko vzniku vývojovej poruchy je vyššie ako u starších matiek, tak otcov. Dokonca aj väčší vekový rozdiel medzi rodičmi je pre vznik vývojových porúch rizikovým faktorom, "vysvetľuje Thorová, prečo sa rodí čoraz viac takých detí, z ktorých sa však značná časť so správnou podporou dokáže zaradiť do bežného života.

"Povedomie o vývojových poruchách sa zlepšuje. Pribúdajú diagnostické, poradenské a terapeutické centrá, zlepšujú sa podporné opatrenia v školách. To všetko motivuje rodičov, aby problémy svojich detí riešili a odborným prístupom zvýšili ich šancu na lepšiu budúcnosť, "hovorí Thorová

V školách sú veľké rozdiely
"Mnohé školy začleňujú deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami už niekoľko rokov, majú skúsenosti, robia to veľmi dobre a považujú to za úplne samozrejmé, iné školy len začínajú. Nemá cenu zastierať, že je stále niekoľko škôl, ktoré sa tomuto problému vyhýbajú a niekedy mám pocit, že sú aj vedúci pracovníci pyšní na to, že v ich škole takýto žiak ešte nebol, "všimla si riaditeľka Špeciálneho pedagogického centra Věra Čadilová.

Rodičia detí s vývojovou poruchou sa snažia pre svoje deti nájsť najlepšiu cestu ešte pred nástupom do základnej školy, deti tak absolvujú s asistentom pedagóga už materskú školu. Potom je otázka, kam ďalej, pretože o tom, do akej školy, či bežnej či špeciálnej, dieťa nastúpi, rozhodujú rodičia. "Poradenský pracovník má s rodičmi prebrať všetky pre a proti a pomôcť im sa správne rozhodnúť, a tiež odporučiť primeranú mieru -pedagogickej podpory, ktorá dieťaťu zabezpečí, aby bolo pri vzdelávaní úspešné a v škole spokojné, chodilo do nej rado," vysvetľuje Věra Čadilová.

Pre rodičov nie je ľahšia ani voľba špeciálnej školy. Deti s PAS sú rovnako šikovné ako ostatné, vybočujú správaním. "Mala som syna v špeciálnej škole štyri roky, aj tam mal asistentku, bolo to lepšie, ale sama asistentka mi povedala, že by syn potreboval špeciálnu školu - tak som sa jej spýtala, či existuje špeciálnejšia než špeciálna," opisuje svoju skúsenosť Romana Špindlerová, ktorej syn je inteligentný, sociálne a spoločensky však na úrovni omnoho mladšieho dieťaťa, čo je práve to, s čím majú učiteľom a žiakom pri výučbe pomôcť asistenti.

Debaty aj o liekoch pre deti
Svoje skúsenosti, rady aj otázky si rodičia vymieňajú na špeciálnych fórach či v skupinách na Facebooku. Nerieši len to, kam sa obrátiť, ktorá škola je ústretová, ale aj aké majú ostatní skúsenosti s podávaním liekov. Niekto ich vyskúšal a vysadil, niekto rázne odmieta.

"Syn berie lieky od psychiatra a musím povedať, že mu to veľmi pomohlo. Chvíľu sa bránil otecko, nechcel, aby dieťa bralo v tak ranom veku antidepresíva. Ale pomohol kamarát doktor a presvedčil ho o tom, že to dieťaťu môže pomôcť. Aj pani učiteľka videla u Martina zmenu. Už nebol taký úzkostný, "hovorí Jana Strádalová, ktorej syn s diagnózou Aspergerovho syndrómu pôjde do tretej triedy.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
20. apríl 2024 12:57