pixabay.com
StoryEditor

Ženy žijú dlhšie, aj keď sú chorľavejšie ako muži. Ako je to možné?

29.06.2016, 14:45
Zdravie
K ženám je čas milosrdnejší než k mužom. Zástupkyne "slabšieho pohlavia" sa dožívajú preukázateľne vyššieho veku než ich mužské náprotivky.

V dlhovekom Japonsku "vedú" ženy so strednou dĺžkou života 88,5 roka nad mužmi o päť rokov. Rozdiel je viditeľný aj v krajinách, kde sa ľudia dožívajú nízkeho veku. Napríklad v Afganistane sa stredná dĺžka života žien blíži k 53 rokom, hoci u mužov nedosahuje ani 50 rokov.

Tento fenomén sa zďaleka neobmedzuje len na druh Homo sapiens. Extrémnym prípadom je delfín Sieboldov (Globicephala macrorhynchus), ktorého samice sa dožívajú bezmála dvojnásobku priemerného veku samcov. Tiež u kosatiek dravých žijú samice aj do deväťdesiatich rokov, zatiaľ čo samce umierajú po dovŕšení päťdesiatky.

O dĺžke ľudského života však máme tak rozsiahle a do minulosti siahajúce údaje ako o žiadnom inom živočíchovi a môžeme preto po príčinách dlhovekosti "slabšieho pohlavia" pátrať, ako píšu lidovky.cz.

Čo zistili prostredníctvom databázy?

Steven Austad a Kethleen Fischerová z Alabamskej univerzity v americkom Birminghame pre prehľadovú štúdiu publikovanú vo vedeckom časopise Cell Metabolism čerpali z databázy Human Mortality Database. Sú v nej uložené napríklad dáta o všetkých mužoch a ženách narodených vo Francúzsku od roku 1816.

Rovnaké dáta zo Švédska začínajú už rokom 1751. V ďalších, celkom 38 krajinách sveta, sú súbory dát skromnejšie. Japonci dali k dispozícii údaje až od roku 1947 a Rusi dokonca len od roku 1959. Napriek tomu databázy podávajú svedectvo o tom, že ženská dlhovekosť je globálny jav s dlhou históriou. "Je veľmi pôsobivé, že pre každú z 38 krajín, pre každý rok, za ktorý sú k dispozícii záznamy platí, že ženy majú pri narodení lepšie vyhliadky na dlhšiu strednú dĺžku života ako muži," píšu Austad a Fischerová vo svojej štúdii.

Vyššia šanca na prežitie žien sú jasne viditeľné už niekoľko týždňov pred narodením. Nemizne ani v detstve. Vyhliadky novorodených dievčatiek, že sa dožijú veku piatich rokov, sú vždy a všade vyššie ako u chlapcov. Dlhovekosť žien je zrejmá aj vo veľmi vysokom veku. Priemerný vek ľudí, ktorí žili dlhšie ako 110 rokov je síce zhruba rovnaký u mužov aj u žien, ale ženy v tejto skupine "superseniorov" tvoria plných 90 percent.

Zaujímavú demonštráciu vyššej životaschopnosti žien ponúka história Islandu. Tento ostrovný štát zažil časy dobré aj zlé. Hladomory, rozsiahle povodne, sopečné erupcie alebo ničivé epidémie zrážali v období od roku 1840 do roku 1920 opakovane strednú dĺžku života až na iba 21 rokov, zatiaľ čo v pokojných časoch stúpala aj na 69 rokov. Bez ohľadu na to, aká katastrofa Island postihla, však žili ženy vždy dlhšie ako muži.

Prečo ženy viac chorľavejú?

Jednou z najväčších záhad dlhovekosti žien predstavuje skutočnosť, že ženy sú v dospelosti chorľavejšie ako muži. V ekonomicky rozvinutých krajinách navštevujú častejšie lekára, užívajú viac liekov, strávia viac dní v pracovnej neschopnosti aj v nemocnici. Vedci o príčinách často len špekulujú. Niektoré teórie vsádzajú na to, že ženy sú vnímavejšie a pri ťažkostiach vyhľadávajú lekársku starostlivosť častejšie ako muži. Pádne dôkazy pre to však chýbajú. Rad štúdií naopak presvedčivo preukázal, že za vyššiu chorobnosťou žien sa neskrývajú subjektívne pocity. Ide o úplne reálny trend badateľný nielen v ekonomicky rozvinutých krajinách, ale aj v treťom svete. Horší stav organizmu u žien bol zistený dokonca aj u amazonského kmeňa Tsimanov, ktorých živí prales a moderným technológiám neholdujú.

Mnohí vedci sú presvedčení, že ženy a muži trpia chorobami v dospelosti rovnako, ale muži na choroby častejšie umierajú. Pretože v mužskej populácii ubúda chorých vyšším tempom, až nakoniec vyzerajú zdravšie. Podľa niektorých vedcov však "očistenie" mužskej populácie zvýšenou úmrtnosťou chorých na vysvetlenie rozdielu v chorobnosti u mužov a u žien nestačí.

Postihnutie kostí kvôli pôrodom

U žiadneho iného živočícha sa nič podobné neprejavuje, a tak niektorí vedci pripisujú "zdravotný paradox" zvláštnostiam ľudskej evolúcie. Ako ukázali nedávne výskumy, človeku sa stále zväčšuje temeno a ženská panva sa na to musí adaptovať, aby sa zmiernilo riziko ťažkých pôrodov. Spojivové tkanivo žien silne reaguje na hormonálne zmeny počas tehotenstva a pôrodu.

Za to platia ženy daň v podobe vyššej náchylnosti k osteoporóze či artritíde. Ide o chronické ochorenia sprevádzané dlhodobými bolesťami, ktoré ženy nútia vyhľadať lekársku starostlivosť a užívať lieky. Na ich zdravie sa potom môže neblaho prejaviť aj stres vyvolaný bolesťami a tiež následky narušeného spánku.

Hľadá sa vysvetlenie

Vysvetlenie pre ženskú dlhovekosť hľadajú Austad a Fischerová prednostne v odlišných hormonálnych pomeroch a rozdieloch v aktivite imunitného systému. Na neblahý vplyv mužských hormónov ukazujú štúdie, ktoré sledovali dĺžku života kastrovaných mužov. Z historických záznamov z 18. storočia vyplýva, že v Kórei žili kastráti o 15 až 20 rokov dlhšie než iní muži. K rovnakým výsledkom došli vedci aj vyhodnotením dát o mužoch, ktorí boli kastrovaní v západnom svete v 20. storočí.

Hormonálna pomery v organizme žien síce môžu prispievať k častejšiemu výskytu a vážnejšiemu priebehu niektorých ochorení, ale celkovo pôsobia ako "elixír mladosti". Muži majú v porovnaní so ženami dedičnú informáciu viac narušenú voľnými radikálmi. Na úlohu ženských hormónov pri ochrane DNA pred defektami ukazujú pokusy na laboratórnych potkanoch. Samičky sa dožívajú o sedminu vyššieho veku ako samce a majú menej poškodenú DNA.

Keď vedci odobrali samičkám potkanov vaječníky, ktoré sú hlavným zdrojom samičích hormónov, narástlo u pokusných zvierat poškodenie DNA. To sa opäť znížilo, keď vedci začali týmto samičkám hormóny podávať. Tiež imunitný systém reaguje na hormonálne prostredie a z radu štúdií vyplýva, že imunita žien je schopná silnejšej odozvy na najrôznejšie podnety. Aj to môže prispieť k dlhšiemu životu žien.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. apríl 2024 15:12