Zdroj: Pixabay

Superpotraviny nemusia byť super. Môžu obsahovať pesticídy a ťažké kovy

HNonline.sk 18.06.2016, 14:45 Zdravie
145 Tlač
Plody açaí, goji, semienka chia alebo riasa chlorella vraj majú zázračné vlastnosti, vďaka ktorým si zaslúžia výsadné postavenie medzi potravinami. Naozaj nás ale všetky tie zrniečka, bobule a zelené šťavy ochránia pred rakovinou a ďalšími civilizačnými chorobami?

A nie je jednoduchšie a hlavne lacnejšie staviť na kapustu a mrkvu?

Ešte pred pár rokmi ich skoro nikto nepoznal, dnes sú nevyhnutnou súčasťou každého supermarketu, ako píšu lidovky.cz. Reč je o takzvaných superpotravinách, ktoré práve zažívajú boom. Stali sa symbolom super zdravého životného štýlu a zasiahli snáď každého, kto sa aspoň trochu pokúša niečo urobiť pre svoj organizmus. Obsahujú vraj toľko zdraviu prospešných látok, že znesú označenie superpotraviny.

Po stopách starých civilizácií

Napísať všetky potraviny, ktoré dostali predponu "super", vrátane ich propagovaných pozitívnych účinkov na ľudské zdravie by bolo nadlho, a navyše bez záruky. Žiadny oficiálny zoznam "superfoods", ako sú označované v anglicky hovoriacich krajinách, totiž neexistuje. S trochou nadsadenia povedané, za superpotravinu sa dá vyhlásiť takmer čokoľvek, rovnako tak je možné u príslušnej potraviny ľubovoľne vyzdvihovať niektoré z obsiahnutých živín.

"Národná ani európska legislatíva s termínom superpotravina nepracuje. Jedná sa o zvykové označenie a z jeho po užití nemožno vyvodzovať - a teda ani vymáhať - žiadne zákonom definované vlastnosti potraviny," konštatuje Pavel Kopřiva, hovorca Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie. Superpotravina je len módne slovo, ktoré nielenže nemá oporu v legislatíve, ale dokonca ani v relevantných klinických štúdiách.

"Označovanie niektorých potravín ako super môže naopak vzbudiť dojem, že ostatné potraviny v našej strave tak zdravé nie sú, zatiaľ čo v skutočnosti nám často poskytujú živiny práve tak hodnotné ako tie, ktoré niekto označí za superpotraviny. Za určitých okolností môže toto označenie byť aj zavádzajúce," upozorňuje Markéta Ježková, hovorkyňa ministerstva poľnohospodárstva. Inými slovami: kapusta, mrkva alebo napríklad jahody môžu byť rovnako super, aj keď ich tak nikto neoznačuje.

"Existuje množstvo základných potravín a surovín, ktoré majú pre nás veľmi výhodný obsah a pomer nutrientov, len sme ich ako superpotraviny nikdy neoznačovali. Sú to napríklad kyslé mliečne výrobky, strukoviny, ryby aj úplne obyčajné ovocie a zelenina," pripomína Martin Kuciel, foodbloger pán Cuketka.

Na zozname sa ale zvyčajne objavujú rôzne exotické plody, ako už spomínané açaí, goji, avokádo, guarana, prášok z božskej rastliny menom nopál alebo napríklad baobab. Často sa k nim radia tiež rôzne semienka ako šalvie, konope, nepražené kakaové bôby, obilnina quinoa, na prášok rozomletý koreň maca z peruánskych Ánd či zdravá náhrada čokolády karob.

Spája ich nielen exotický pôvod, ale aj príbehy o tom, ako práve vďaka nim prežívali starodávnej civilizácie. Tvrdí sa, že rastliny, ktoré žili v nehostinných podmienkach, v sebe ukrývajú koncentrovanej živiny, po ktorých s chuťou siahne dnešnej modernej civilizácie.

Profesor Zdeněk Opatrný, ktorý pôsobí na Katedre experimentálnej biológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK, to vidí inak: "Konzumovateľnosť týchto potravín overili už generácie pred nami, ale považovať ich vďaka exotickému pôvodu a rozprávkam o údajných účinkoch za niečo výrazne lepšie, ako máme k dispozícii v našich zemepisných šírkach, je nezmysel." Dôvod, prečo po týchto rastlinách siahali rôzne domorodé kmene, je podľa profesora Opatrného oveľa jednoduchšia. Jednoducho nemali nič iné k dispozícii, a tak jednoducho jedli to, čo im príroda ponúkla.

Dnešné "superpotraviny" sa navyše od tých prapôvodných v mnohom líšia. To samo o sebe nie je zlé, rovnako tak zvyčajne nejeme pôvodné odrody paradajok, kukurice, banánov alebo napríklad mrkvy, ale dávame prednosť ich vyšľachteným a oveľa výnosnejším potomkom. Lenže veľa "superpotravín", rovnako ako "normálnych" potravín, prejde pri ceste za zákazníkmi priemyselným spracovaním, čo by malo okrem iného zaručiť, že výsledkom bude výrobok bez plesne či škodcov. Lenže to tak byť nemusí.

"Nafúknutá" exotika

Mnohé exotické rastliny importované do Európy, vrátane Slovenska, totiž vyrastajú v krajinách, kde nie je ochrana spotrebiteľa na tak vysokej úrovni, a preto môžu obsahovať zvyšky pesticídov aj ťažkých kovov. Napríklad goji sa pestuje v Číne, ktorá je známa bežným používaním pesticídov, quinoa sa dováža z Čile a šalvia z Mexika, kde je situácia podobná.

"Zdravotné riziká, či už v podobe mykotoxínov, alebo naopak pesticídov, sú dané mierou starostlivosti, ktorú dovozcovia svojmu tovaru venujú. Je potom vecou spotrebiteľa, či je ochotný sa týmto rizikám vystaviť," dodáva profesor Opatrný. Podľa neho by bolo naivné domnievať sa, že samotné označenie superpotravina v sebe nesie vyššiu kvalitu aj zdravotnú bezpečnosť.

Sporný je aj zdravotný efekt "superpotravín". "U rady exotických a vyrobených supepotravin ich úžitok výrobcovia zámerne nafukujú a nemá zmysel za ne vyhadzovať peniaze," radí Martin Kuciel.

Motivácia výrobcov a predajcov potravín ponúknuť zákazníkom "niečo extra" nie je nijako nová. Za možno prvú superpotravinu bol na začiatku 20. storočia označený banán - už vtedy boli vyzdvihované jeho priaznivé účinky a bol odporúčaný ako liek na celiakiu. Skutočný boom ale zažili "superpotraviny" až na prahu 21. storočia, kedy sa viac rozšírili rôzne obohatené potravinárske výrobky sľubujúce pozitívny vplyv na zdravie.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.