„S manželom sme dúfali, že azda to drobec zvládne bez častých chorôb. Veď prípravu mal viac ako dobrú. Na rozdiel od iných detí jedával veľa zeleniny a dokonca sa prirodzene otužoval. Neznášal, keď som ho babušila, v zime nerád nosil rukavice a sprchovali sme ho skôr vlažnou vodou, príliš teplú nemal rád,“ hovorí Zuzana, Jakubova mamička, podľa ktorej sa syn možno „potatil“.
„Aj manžel bol ako dieťa neustále chorý. Až do svojich desiatich rokov sa naňho nalepilo všetko, čo sa okolo neho mihlo. Rovnaké je to i s Jakubom. Hneď ako nastúpil do škôlky, šiel z choroby do choroby. Keď to nebola angína, bol to zápal priedušiek alebo klasická viróza. Lekárka nám sprvu vravela, že to bude preto, lebo jeho otec bol chorľavý a že z toho vyrastie. Ale keď sme u nej boli pomaly viac ako doma, prestalo sa jej to páčiť. Odobrala mu výtery a poslala nás na alergológiu. Všetky testy však boli vždy v poriadku. Až na jeden. Nalepil sa naňho jeden zo škôlkarských bacilov, ktorého sa nevedel zbaviť. Dokonca sme mu dali vybrať aj nosné mandle pre podozrenie, že v nich je zdroj infekcie. Ani to nepomohlo,“ priznáva mladá mamička, ktorá už Jakubovi kúpila azda každý prípravok na posilnenie imunity. Márne.
„Lekárka nakoniec rozhodla, že pôjde na liečenie do Štósu. Na šesť týždňov. Tam mu bolo dobre, nemal problémy, no keď sa vrátil do Košíc, všetko sa znovu zopakovalo. Choroba za chorobou. Aj škôlkarský bacil neustále prebýva v jeho tele. Už sme zúfalí. Tento rok nastúpil do školy a bojím sa, čo bude. V podstate obaja s manželom čakáme na zázrak a nechápeme to. Jakub predsa nie je domased. Celé dni trávi vonku, behá, bicykluje, nie je ani vystresovaný. Nedávno sme boli opäť na alergológii, kde nám dali špeciálne lieky, prírodné. Vraj sú naozaj účinné. Som zvedavá, ale verím, že tortúra sa konečne skončí a všetko sa znormalizuje. Je to viac ako nutné. Veď keby sme nemali úžasnú babku, ja i manžel by sme už určite boli nezamestnaní,“ uzatvára Zuzana.
Niekedy nevyhnutné
Prázdniny sa nedávno skončili a deti znovu začali chodiť do škôl a škôlok. Rodičia sa zbavili problému, čo s voľným časom detí, no nastúpil ďalší problém. Obávajú sa, aby ich neprenasledovala jedna choroba za chorobou. Prečo sú malé deti často chorľavé? „Chcem však zdôrazniť, že určitá zvýšená chorobnosť detí po vstupe do kolektívu je úplne prirodzená. V niektorých prípadoch je prekonávanie ľahkých, hlavne bakteriálnych infekcií, pre správny vývoj imunity dokonca nevyhnutné. Hlavne v predškolskom veku. Detská obranyschopnosť sa tým posilňuje. Predškoláci majú imunitnú odpoveď síce už dokonalejšiu ako mladšie deti, ale v porovnaní s dospelými im stále chýba takzvaná imunologická pamäť. Znamená to, že ich obranný systém sa ešte nestretol s mnohými patogénmi, a to je dôvod, prečo sú mnohé deti po nástupe do škôlky zrazu chorľavé,“ uviedol Martin Lešťan z Alergoimunologického centra v Prešove.
O niečo lepšie ako škôlkari sú na tom školáci. „Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť, no jeho imunitu môžu oslabovať alergie, infekcie alebo autoimunitné ochorenia, juvenilná artritída či chronické črevné ochorenia,“ dodal odborník.
Kedy by však mali rodičia spozornieť? Presná hranica medzi neprimeranou a normálnou chorobnosťou podľa slov lekára neexistuje. „Vieme povedať len toľko, že bežná chorobnosť sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, výskytom na jeseň aj v zime a tiež dobrou reakciou na liečbu,“ uviedol Lešťan.
Varovným príznakom je aspoň jedna respiračná choroba za mesiac v období od októbra do februára alebo minimálne tri ochorenia dolných dýchacích ciest za rok. Ďalším signálom je dlhodobý priebeh choroby a nedostatočná reakcia na liečbu. „No ak by sme sa mali striktne riadiť týmito údajmi, tak rodič trojročného dieťaťa, ktoré nastúpilo do škôlky a je opakovane choré, by musel najprv čakať na tri zápaly pľúc či priedušiek. Až potom by mal vyhľadať odborníka. To neodporúčam. Čím skôr je dieťa správne diagnostikované, tým je väčšia šanca začať včas s liečbou, ktorá môže zabrániť zhoršeniu ochorenia,“ dodal imunológ.
Za zvýšenou chorobnosťou sa totiž môžu skrývať iné nástrahy. Veľakrát sa za ňou skrýva nerozpoznaná alergia, porucha imunity či iné chronické ochorenie. „Ale neraz aj vážna choroba, vrodené a metabolické ochorenie, krvná alebo onkologická diagnóza, ale môže to byť aj dôsledok užívania liekov, vplyvu chemikálií či stresu. Preto radím, aby deti, ktoré sú v kolektíve často choré, boli vyšetrené imunoalergológom,“ dodal odborník.
Nepripravené na kolektív?
Niekedy sa hovorí aj o tom, že dôvodom častej chorľavosti dieťaťa je to, že ešte nie je pripravené na kolektív z hľadiska vývoja imunity. Je to pravda? Lekár tvrdí, že náš imunitný systém je úzko prepojený s nervovým. Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. „Nie všetky trojročné deti sú preto zrelé na vstup do kolektívu nielen kvôli nezrelej imunite, ale aj z emočnej a psychickej stránky. Dlhodobý stres, pocit úzkosti z toho, že im chýba mama, sa môžu prejaviť oslabením obranyschopnosti a zvýšenou chorobnosťou. Dôvodom môže byť aj nevhodná výživa, životný štýl, očkovanie a pridružené ochorenia,“ uviedol Lešťan a ako dodal, rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť iba na základe jeho veku. Kedy je teda správny čas zaradiť dieťa do kolektívu?
„Je čoraz častejším javom, že v súkromných jasliach sú už niekoľkomesačné detičky a v škôlkach dvojroční drobci. Nie je to správne, pretože detská imunita sa vyvíja postupne. V dojčenskom veku je veľmi zraniteľná okolo piateho až siedmeho mesiaca, keď v krvi klesá hladina materských protilátok a vlastné iba pozvoľna dosahujú primerané koncentrácie. Z môjho pohľadu je preto nevhodné zaraďovať dieťa do kolektívu pred druhým rokom života. Primerané je až dosiahnutie tretieho roka, avšak ani to sa netýka všetkých detí,“ uviedol.
Aký otec, taký syn?
Príliš častá chorobnosť sa niekedy „zvaľuje“ na genetiku, rodičia si veľakrát vzdychnú, že aj oni boli detstve často chorí a vyrástli z toho. Nestačí naozaj iba čakať? „Dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti hrá aj genetika. Preto rodičom radíme, ak boli v detstve chorľavejší, alebo sa v rodine vyskytujú poruchy imunity, aby už na začiatku opakovaných problémov zbytočne nečakali a vyhľadali imunológa. V praxi som už totiž videl mnoho zanedbaných a neskoro diagnostikovaných závažných chorôb, ktoré sa skrývali za opakujúcimi sa infekciami,“ radí lekár.
Ďalším častým javom a neraz aj rozbrojov medzi rodičmi a pedagógmi v škôlkach či školách sú nie úplne vyzdravené deti. Do škôlky a školy prídu často nedoliečené, kašľú a soplia. Mnoho rodičov to nerobí dobrovoľne, ale preto, že si nemôžu dovoliť byť s nimi dlho doma. Je to naozaj také škodlivé? Nedorieši ich stav už príroda? „Žijeme rýchlu dobu, rodičia sa ponáhľajú do práce a myslia si, že keď dieťa dobralo lieky a už nemá vysoké teploty, môže do kolektívu. Nepoteším ich. Je veľkou chybou vrátiť dieťa do škôlky alebo školy, keď ešte nie je celkom zdravé. Nielenže je jeho imunita oslabená, ale hrozí mu aj ďalšie ochorenie so závažnejším priebehom,“ upozornil lekár. Rada preto znie, každú chorobu je potrebné vyliečiť doma. Je to fér aj voči ostatným deťom. Ako dodal Lešťan, nedoliečené deti sú často šíriteľmi infekcie a príčinou menších epidémií. Navyše práve u nich potom neraz diagnostikujeme zhoršenú imunitu ako dôsledok opakovaných a nedostatočne vyliečených infekcií. Môže to viesť až k vzniku prieduškovej astmy a alergickej nádchy.
Primeraná liečba
Ak teda navštívite alergológa, ten ho v prvom rade dôkladne vyšetrí, aby našiel príčinu. „Bez toho sa nevieme pohnúť. Ak sa napríklad ukáže, že za opakovanými infekciami stojí alergia, chronické ochorenie dýchacích ciest, zápal prínosových dutín alebo krčných mandlí, prvoradá je liečba,“ uviedol lekár. Inokedy môže problémy odštartovať chronická choroba tráviaceho traktu, napríklad gastroezofageálny reflux, pri ktorom zateká žalúdočná kyselina do dýchacej sústavy a provokuje zápaly. Aj to sa podľa lekára musí cielene liečiť. Ak sa nakoniec potvrdí, že za častou chorobnosťou sa skrývajú poruchy imunity, dostáva cielenú imunomodulačnú liečbu, ktorá pozitívne ovplyvňuje imunitu. Niekedy je totiž akoby oslabená a inokedy zasa vykazuje známky nadmernej aktivácie. Vtedy je potrebné harmonizovať ju.
Nie vždy sú však pri liečbe potrebné lieky. „Odporúčame aj iné opatrenia, napríklad výplachy nosa, ktoré sa pri liečbe opakovaných infekcií dýchacích ciest veľmi osvedčili. Učíme ich v ambulanciách deti nad päť rokov. Pri mladších deťoch preferujeme aplikáciu soľných roztokov či inhalácie Vincentkou alebo slanou vodou,“ dodal MUDr. Lešťan. Výplach sa robí špeciálnou bankou. Dieťa má pri úkone mierne uklonenú hlavu a do jednej nosnej dierky si vlieva roztok, ktorý vyteká z druhej nosnej dierky. Následne si aplikuje tekutinu do druhej nosnej dierky, tá potom vyteká cez prvú. Podľa odborníka je to veľmi účinná metóda na prečistenie nosa. Pomáha aj inhalačná liečba, tiež primerané športovanie, pobyt na čerstvom a dychové cvičenia. Pozitívne účinky prináša aj sauna a úprava stravovania. Nemenej dôležité je obmedziť pobyt v zafajčenom prostredí a v priestoroch s výskytom plesní. Chorobnosť znižujú i pobyty pri mori a vo vysokohorskom prostredí. „Okrem iného odporúčame aj znížiť napätie v rodine, ak je prítomné, pretože psychická pohoda je pre správne fungovanie imunity nevyhnutná,“ upozornil lekár.
A čo voľnopredajné doplnky? Pri vážnych prejavoch poškodenej obranyschopnosti, čiže ak sa za ňou skrýva iné ochorenie ako alergia, chronické nerozpoznané alebo autoimunitné ochorenie, prípadne vrodená porucha imunity, tieto doplnky podľa M. Lešťana nepomôžu. Vtedy je potrebné zájsť k lekárovi. „V určitých prípadoch však môžu byť osožné. Ako prevencia pri zvýšenom výskyte vírusových ochorení, pred operáciou, počas skúšok a v období, keď hrozí viac stresu, tiež u športovcov pri nadmernej fyzickej záťaži a po prekonaní ťažších infekcií, najmä vírusových. Ale ani tu netreba preháňať,“ upozornil. Zďaleka totiž podľa neho neplatí, že prírodné látky sú neškodné, len preto, že sú voľnopredajné. Rodičia by vždy mali informovať lekára o tom, aké lieky, ale aj vitamíny či bylinné preparáty dieťaťu podávajú. „Ale keď mám pravdu povedať, som proti paušálnemu podávaniu liekov na podporu imunity len kvôli opakovaným infekciám a hlavne bez podrobného vyšetrenia,“ dodal.
Rodičia sa pritom nemusia báť, že by deti zaťažovali len „chémiou“. Okrem imunomodulačných látok, ktoré sú súčasťou chemických liekov, majú detskí imunológovia k dispozícii množstvo imunomodulačných látok prírodného pôvodu. Probiotiká a prebiotiká, prenosový transfer faktor, imunoglobulíny, betaglukány a iné výťažky z húb, vitamíny, minerály, enzymoterapiu, rastlinné výťažky z aloe, ženšenu, echinacey či chlorelly.
Rada na záver
Čo teda robiť preto, aby deti nešli z choroby do choroby? Lekár radí jednoznačne – najlepšia je v takom prípade spolupráca medzi pediatrom a imunológom, ktorí by doslova ušili dieťaťu recept na mieru. „Keby som mal však niečo odporúčať, určite pomáha otužovanie, s ktorým by bolo ideálne začať už v dojčenskom veku. Rodičia by okolo dieťaťa nemali vytvoriť ani akúsi umelú ochrannú bariéru, vďaka ktorej trávi priveľa času v uzavretých priestoroch, doma, v škole a na rôznych krúžkoch. Naša imunita potrebuje kontakt s prírodou, primeraný pohyb, slnko a čistý vzduch. Bolo by preto dobré vziať deťom občas z rúk mobily, tablety a ísť s nimi do lesa. Ak sa k tomu pridá aj poctivá domáca strava bez éčok a konzervantov, výsledkom môže byť zdravé dieťa, ktoré nepotrebuje žiadne doplnky výživy. Ja osobne ešte radím rodičom využiť leto na pobyt pri mori, ak si to môžu dovoliť. Veľmi osožný je aj primeraný šport a relax,“ dodal lekár.
On sám ako imunológ často po dôkladnom vyšetrení dieťaťa siaha po prírodných prostriedkoch, glukánoch z húb, echinacei, ženšene. „Mám rád ekologicky pestované ovocie a zeleninu, tiež tradičné prostriedky ako zázvor, cesnak i med. Pre mnohých pacientov sú ideálne zeleninové šťavy. Výborné sú aj zdravé tuky ako konopný alebo tekvicový olej. Cenné látky pre imunitu získavame aj z brokolice a koreňovej zeleniny. Výborný je cesnak, vitamín C, zinok a šalvia, vynikajúco chránia sliznice pred vírusmi,“ dodal.
Kedy začať so starostlivosťou o detskú imunitu?
Dieťa má vidieť vzor v rodičovi. Ak vidí, že športuje, trávi čas v prírode, že večer nezabíja sledovaním televízie, dopraje si kvalitnú stravu, každé ráno sa sprchuje studenou vodou a navštevuje saunu, začína tieto vzory správania automaticky preberať. Malo by vidieť, že o imunitu je potrebné starať sa celoročne. Určite nestačí týždňový pobyt v prímorskom rezorte, kde mnohí väčšinu času strávia plávaním v chlórovanom bazéne. Žiaľ, generácia terajších detí je často obézna, trávi väčšinu dňa v uzavretých priestoroch, nemôžeme sa preto čudovať, že sú chorľavé a pribúda porúch imunity.
Čo ak nezistíte žiadnu poruchu imunity a dieťa je predsa chorľavé?
Zvýšená chorobnosť u detí po nástupe do kolektívu či v jesenno-zimných mesiacoch je prirodzená. Ak je však dieťa nadmerne choré, je nutné naďalej pátrať po príčine. Možno je v jeho okolí bacilonosič, je nedoliečené alebo má v sebe chronické infekčné ložisko. Na vine môžu byť aj emocionálne a psychické príčiny či psychické týranie dieťaťa. V praxi som sa stretol s mnohými takými deťmi. Spomeniem prípad z tohto roku, keď sme u desaťročného chlapca zistili, že za častú chorobnosť a úporné bolesti hlavy mohla preťaženosť. Rodičia chceli mať z neho tenistu, tak chlapec dvojfázovo trénoval a bol pod nesmiernym psychickým tlakom. Myslel si totiž, že nespĺňa predstavy svojich rodičov. Vysoké športové preťaženie spolu s nadmernou kritikou jeho otca, ktorý ho na tréningoch urážal a kričal na neho, malo za následok časté choroby. Alebo iné dieťa malo v pozadí svojich ťažkostí psychickú traumu po rozvode rodičov a následné „boje“ medzi rodičmi, keď sa doslova stalo ich rukojemníkom. Pre lekára je preto naozaj dôležité poznať aj to, v akých podmienkach dieťa žije a čím momentálne prechádza.
Aké choroby deti najčastejšie trápia?
Jednoznačne vírusové infekcie dýchacích ciest. Blízky kontakt detí s rovesníkmi spolu s chladným veterným a daždivým počasím vytvára ideálne podmienky na ich šírenie. „Chcem však zdôrazniť, že vyše deväťdesiat percent všetkých infekcií v tomto období má vírusový pôvod. Je preto veľkou chybou liečiť takéto nádchy, kašle a bolesti hrdla antibiotikami. Nielenže na vírusy nezaberajú, ale sú aj dôvodom oslabenia imunitného systému a častou príčinou hnačiek. Tieto infekcie je potrebné hlavne vyležať,“ upozorňuje MUDr. Martin Lešťan.
Článok bol uverejnený aj v časopise Fit magazín, ktorý vydáva naše vydavateľstvo Mafra Slovakia.
