Matej Štepita
Zdroj: Katarína Kincelová

Uznávaný psychológ o tom, ako by sme mali byť na seba v týchto časoch vľúdnejší

Alexandra König 15.10.2020, 19:30 Zdravie
Život sa nám zmenil všetkým a každá rodina to znáša inak. Ako súčasnú situáciu využiť na svoj osobný rast, nám povedal uznávaný psychológ a zaujímavý človek Matej Štepita.

Rodiny sa dostali do situácie, v akej ešte neboli. Zvládame to, ako spoločnosť, podľa vás dobre?
Neviem odpovedať za celú spoločnosť. Vidím ľudí, ktorí to zvládajú obdivuhodne a vedia podporiť aj svoje okolie, dodať odvahu, silu, nádej, perspektívu. A vidím aj takých, ktorých to valcuje. Celková situácia vytvára na jednotlivca naozaj enormný tlak a je ľudské, že mu občas podľahneme. Mali by sme sa však snažiť o ľudskosť a dôstojnosť v tom smere, aby sme osobné krízy nedali „vyžrať“ svojim deťom či blízkym, čo sa, žiaľ, tiež môže stať. Potrebujeme si ako spoločnosť, hlásiaca sa väčšinovo ku kresťanstvu, teraz spomenúť na základ učenia Ježiša Krista o láske k blížnym. Bez ohľadu na to, či sa pokladáme za kresťanov, ateistov, budhistov, v týchto dňoch najviac potrebujeme schopnosť lásky a empatie, alebo inými slovami pravú ľudskosť aj v ťažkých časoch.
Čo je podľa vás najdôležitejšie, ak sme povedzme rodina s jedným a viac deťmi, a všetci sme zostali naraz doma, aby sme to „prežili“ v pohode?

Áno, režim alebo rytmus človeka aj rodinu veľmi stabilizuje. Prináša tiež určitý poriadok do vzniknutého chaosu, a ten potrebujeme. Poriadok dodáva človeku pocit istoty, ktorý dnes veľmi chýba. Okrem režimu by som ešte zdôraznil už spomínanú vzájomnú vnímavosť a lásku v zmysle pochopenia a podpory. A tiež tolerancie, že každý z nás k vzniknutej situácii pristupuje trochu inak, má iné mechanizmy jej zvládania. Potrebujeme si dopriať aj čas pre seba, svoje záujmy. Príliš netlačiť na deti, čo sa týka výkonu, mať pochopenie, že sa potrebujú aj hrať a uvoľniť. Známky v škole dnes naozaj nie sú to prvoradé. Duševnému zdraviu tiež v rámci osobného posúdenia rizík a bezpečnostných opatrení pomáha pestovať kontakty s inými ľuďmi – minimálne na diaľku to môže bezpečne robiť každý. U detí je to ťažšie, lebo deti ešte viac potrebujú živý kontakt. Myslím si, že keď sa dohodnú povedzme dve spriatelené rodiny na spoločnom kontakte aj na vzájomnom strážení detí, ostane to relatívne bezpečné a z hľadiska duševného zdravia to môže byť veľké plus. Opatrnejší ľudia sa môžu stretávať napríklad len vonku.

Rodičia sa stávajú zo dňa na deň učiteľmi, kuchármi a popritom často majú aj svoj home office. Ako to všetko zosynchronizovať a nastaviť, aby to fungovalo?

Dôležité je nedostať seba ani druhých pod tlak. Uvoľniť sa v tom, že keď nestihneme všetko na sto percent, či už čo sa týka našich pracovných povinností alebo detských školských, tak to teraz nie je prvoradé. Chodiť veľa na vzduch a veľa sa pohybovať, hrať a tvoriť – to všetko sú činnosti podporné pre duševné zdravie. Nejako si situáciu uľahčiť, dobre si nastaviť priority a venovať sa tomu, čo je naozaj podstatné. Napríklad jedlo sa dá aj objednať, čím uľahčíme život sebe a ľuďom v gastroslužbách pomôžeme ekonomicky prežiť ťažké časy. Myslím, že ak sa na tom všetci zhodnú, tak dobrý model zvládnutia tejto krízy môže byť aj dočasný návrat k viacgeneračným rodinám. Starí rodičia pri vnúčatách ožijú, získajú pocit užitočnosti, a rodičom odľahne z obrovského tlaku znásobených povinností. Dnes sa na situáciu pozeráme iba z jedného zorného uhla, a to je vyhnúť sa možnosti nákazy. Ten má svoje opodstatnenie. Ale pritom zabúdame, že na zdravie má veľký vplyv aj to, v akom duševnom rozpoložení sa nachádzame. Je dokázané, že izolácia a dlhodobý strach majú veľmi nepriaznivé dosahy aj na zdravotný stav a úmrtnosť, najmä u seniorov. V tomto zmysle som presvedčený o tom, že kontakt s vlastnou rodinou (ktorá v prípade zdravotných problémov niekoho z členov môže tiež dodržiavať prísne opatrenia a tým ho chrániť) môže byť pre všetkých veľkým prínosom duševne aj zdravotne.

V mojom okolí je to 50 na 50 – niekto si to „užíva“ a vraví, že konečne oddychuje, a niekto lamentuje a nadáva, že sa chce čo najskôr vrátiť k pôvodnému životu. Od čoho všetkého závisí to, ako túto situáciu jednotlivec vníma?

Veľmi záleží na tom, či nás kríza – teda nielen choroba, ale aj prijaté karanténne opatrenia – zasahuje nejako osobne, prípadne naše okolie. Ak už niekto prišiel o prácu alebo sa dostal pod veľký tlak či do izolácie, ako napríklad zdravotnícki pracovníci, osamelí seniori či spomínaní rodičia na home office, prežíva to určite ťažšie. Za kľúčový faktor pokladám vnútornú silu a odolnosť človeka, na ktorú má vplyv viacero vecí. Napríklad ľudia, ktorí sa dlhodobo zaoberajú spiritualitou a nemajú veľký strach zo smrti, sú v dnešnej situácii stabilnejší a dokážu povzbudiť aj okolie. Dôležité je tiež, či má človek podporu vo svojom okolí, preto ľudí povzbudzujem práve k tomu, aby sme dnes boli k sebe ešte vľúdnejší ako inokedy a hľadali možnosti kontaktu. Stabilitu prináša aj konkrétna náplň. Lepšie je mať veľa práce ako vôbec žiadnu. Ak o ňu človek prišiel, je veľmi dôležité hľadať si nejaké možnosti uplatnenia, dobrovoľníctvo, nová práca, voľný čas, záujmy, štúdium, venovať sa deťom... Človek potrebuje cítiť, že je platným členom spoločnosti. Vynikajúci psychoterapeut Viktor Frankl za oveľa tvrdších podmienok koncentračného tábora zistil, že najlepšiu duševnú stabilitu a dokonca aj najlepšiu imunitu mali ľudia, ktorí mali nejaký cieľ, čo ich presahoval. Napríklad musím to prežiť, aby som sa postaral o svoje deti. Alebo musím to prežiť, lebo chcem piecť dobrý a zdravý chlieb pre ľudí. On sám mal svoju teóriu potreby zmyslu života, ktorá mu pomohla prekonať extrémne podmienky tábora v dobrom duševnom aj telesnom zdraví. Otázka zmyslu a plánov do budúcnosti je teraz kľúčová. Dnešný spirituálny učiteľ Heinz Grill dokonca hovorí, že aj o otázke života a smrti menej rozhoduje vonkajšia náhoda v zmysle, či sa stretnem s nejakým vírusom alebo nie, ale oveľa viac vnútorné nastavenie duše človeka a to, či mám silný dôvod, prečo žiť. Keď má človek jasné ciele, navyše i prospešné pre okolie, dodáva mu to nielen duševnú stabilitu, ale aj životné sily a zdravie.

Aké máte skúsenosti s cvičením doma počas týchto dní? Mnohým ľuďom každodenný pohyb pomáha, populárne sú online tréningy a podobne.

Áno, každý pohyb je vynikajúci spôsob, ako sa starať o svoje duševné i telesné zdravie. Pomáha tiež sebadisciplíne, vnútornej stabilite aj ventilovaniu napätia. Vrelo odporúčam všetkým akýkoľvek pohyb, ideálne pravidelne. Ja osobne pracujem aj ako učiteľ jogy a ponúkam teraz hodiny online (nájsť sa dajú na FB JogaPremena alebo webe jogapremena.sk), podľa ktorých môže cvičiť doma každý, aj úplný začiatočník. Joga, ak je správne vedená, má okrem pohybových ďalšie dôležité možnosti. Stabilizuje človeka, pestuje jeho nadhľad, pokoj, vnútornú silu. Napokon pomáha aj voľnému a zdravému dýchaniu, ktoré je dnes veľmi potrebné.

Čo pozitívne nám koronavírus priniesol do života?

Vďaka kríze, ktorou ako jednotlivci aj spoločnosť prechádzame, máme šancu nanovo si usporiadať hodnoty a to, čo je naozaj podstatné. Nastaviť si nové ciele, začať si viac vážiť a pestovať naše vzťahy i naše zdravie. Zaoberať sa aj spirituálnymi otázkami a témou smrti, ktorú v našej spoločnosti vytesňujeme a teraz sa nám to ukázalo v plnej nahote. Závisí od každého osobne, ako túto šancu využije.

Veľa času trávime so svojimi partnermi – aké to môže mať dôsledky? Stotožňujete sa s tým, že „čo sa má rozpadnúť, rozpadne sa, a čo sa má stmeliť, stmelí sa“?

Takto by som to nepovedal. Je to určite zaťažkávacia skúška pre partnerské vzťahy. Práve v tejto situácii veľmi potrebujeme vzájomnú podporu, ale aj pochopenie a toleranciu, že môžeme situáciu zvládať inak. Vyvážiť spoločný čas, ale aj nechať si priestor byť každý sám. Pekný partnerský vzťah môže byť pre človeka dnes obrovskou oporou, ktorú je pekné mať a ešte krajšie vedieť poskytnúť svojmu partnerovi. Všetkým by som v tomto smere odporučil veľmi múdru knihu Umenie milovať od E. Fromma, nájdete v nej fantastický recept, ako si pestovať láskyplné vzťahy – partnerské, ale aj rodičovsko-detské, priateľské a napokon aj vzťah k sebe samému.

Niektorí rodičia sa možno boja, že za ten čas trávený doma ich deti „ohlúpnu“.

Nie, neohlúpnu. Ale riziko rozvoja závislostí od počítačov a rôznych iných technológií tu určite je, a nie malé. A tiež zhoršenia sociálnych zručností a rozvoja strachov, ak by situácia s veľmi tvrdými opatreniami trvala dlhšie, než je ozaj nutné. Treba byť ako rodičia prísni v tom, aby sme deťom limitovali čas strávený pri elektronike. Viem, že je to dnes ťažké, ale je to veľmi potrebné. Zároveň naše deti i rodičia veľmi potrebujú, aby kompetentní rýchlo našli spôsob, ako sa vrátiť k prirodzenému kontaktu detí s rovesníkmi aj s učiteľmi, lebo ten je pre učenie a zdravý duševný rozvoj nenahraditeľný ničím elektronickým. Bolo by obrovskou chybou, keby si niekto povedal, že veď takto to je vlastne pohodlnejšie a ostali by sme pri tomto modeli aj vtedy, keď to už nebude ozaj nutné.

Moja sedemročná dcéra začala v posledných dňoch robiť takú čudnú vec, že cvála po dome ako kôň. Skáče, behá, erdží a vydrží fakt dlho. Je to o. k.?

Je to senzačný spôsob, ako ventiluje svoje napätie. Určite ju treba nechať to robiť a nijako jej v tom nebrániť, výborne sa vynašla. Deti sú pod tlakom tiež, vnímajú situáciu cez rodičov, málo chodia von, nemajú prirodzený kontakt s rovesníkmi. Takéto neškodné obranné mechanizmy by som im rozhodne doprial, možno aj povzbudzoval a občas sa pridal k blázneniu s nimi, budú mať pocit, že im ako rodičia rozumieme, a to je kľúčové.

Ak sa dieťaťu práve nechce učiť sa, treba to od neho vyžadovať, alebo činnosť odložiť na neskôr?

Rozlišoval by som, či ide o lenivosť, alebo je dieťa vyčerpané či v horšom psychickom rozpoložení. Pri lenivosti by som trošku aj pritlačil a bol prísny. Pri preťažení určite nie, zaradil by som oddychové aktivity a vrátil sa k tomu neskôr. Celkovo je pre deti dobré striedať mentálne činnosti s inými a „pracovné“ s oddychovými a voľnočasovými. Ideálne nie zasa pred obrazovkou, kde sa musia učiť, to úplne stačí.

Máte nejaké tipy pre otcov, ako by mohli momentálne tráviť čas so svojimi deťmi?

Najkrajšie je, keď si otec, ale aj mama nájdu nejakú činnosť s dieťaťom, ktorá ich baví oboch. Či už spoločenské hry, majstrovanie, tvorenie, šport, pohyb, lego, pesničky... Vynikajúce je čítať deťom rozprávky, najmä tie klasické, kde dobro víťazí nad zlom. Dodávajú deťom nádej, a to teraz potrebujeme všetci. Čítanie rozprávok zároveň upevňuje i vzájomný vzťah rodiča s dieťaťom. Vrelo odporúčam vychádzky do prírody, je na jar krásna a pomôže nám to vyvetrať si hlavy, nadýchať sa čerstvého vzduchu, čo urobí dobre duši aj telu. Najmä u jedináčikov, ktorí sú doma sami, by som uvažoval tiež nad domácim zvieratkom, ak k tomu majú vzťah. Okrem iného môžeme využiť súčasnú situáciu aj na to, že viac spoznáme naše deti a budeme tvorivejší v tom, ako s nimi tráviť spoločný čas.

Kto je Mgr. Matej Štepita?
Psychológ, lektor a učiteľ jogy, ktorý sa vo svojej praxi zaujíma o to, ako môžu dospelí svojím pôsobením podporiť zdravý duševný vývoj detí a čím mu, naopak, škodia. Okrem práce s rodinami sa rád venuje aj dospievajúcim a dospelým. Jeho srdcovou témou je objavovanie a napĺňanie zmyslu života. Vo svojej práci sa inšpiruje i jogou, zážitkovou a waldorfskou pedagogikou. Viac o jeho práci nájdete na webe matejstepita.sk.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk