Zdroj: shutterstock.com

Strážcovia a ničitelia imunity. Takto naštartujete obranný systém organizmu

HN 12.10.2020, 19:00 Zdravie
V týchto dňoch je okrem koronavírusu jedným z najskloňovanejších slov. Náš imunitný systém je na jednej strane neuveriteľne výkonný a funkčný, na strane druhej krehký. A keď sa poruší jeho rovnováha, môže nám narobiť starosti. Ako ju posilňovať? Čo môžeme urobiť sami a kde už by mal zakročiť lekár?

Keby nám nefungoval imunitný systém, veľmi rýchlo by sme prestali existovať. Denne totiž náš organizmus ohrozujú tisícky rôznych podnetov okrem iného v podobe baktérií, vírusov či iných mikroorganizmov. Ak by si naše telá v priebehu evolúcie nevybudovali dômyselný systém na rozoznávanie, triedenie a vyhodnocovanie rizík a, samozrejme, na ich následnú likvidáciu, neuspeli by sme v boji o prežitie na tejto planéte. Dnes disponujeme zložitým komplexom rôznych navzájom prepojených systémov, ktoré na jednej strane ponúkajú veľmi účinnú a rýchlu reakciu a pomoc v prípade problémov, na druhej strane sa v tomto súkolesí môže tiež relatívne ľahko niečo pokaziť. Kým sa pozrieme na to, ako si dobrú imunitu vybudovať a pestovať, posvieťme si aspoň stručne na to, čo ju tvorí a ako funguje.

Armáda v nás
Prirovnanie k armáde vôbec nie je náhodné a samoúčelné, pretože aj náš imunitný systém tvorí niekoľko stupňov rôznych jednotiek s rozličným poslaním. Máme v ňom tiež radových vojakov, záložníkov, ženistov, ako aj spojárov a dôstojníkov, ktorí toto vojsko organizujú. A náš imunitný systém je tiež schopný obrany aj útoku. Tvoria ho predovšetkým rôzne druhy imunitných buniek, z ktorých každá sa špecializuje na niečo iné. Asi všetci poznáme biele krvinky alebo leukocyty, ktoré sú tým hlavným vojskom bojujúcim proti rôznym patogénom. Tie sa delia na niekoľko skupín. Tvoria sa najmä v kostnej dreni, no dozrievajú v rôznych orgánoch a nájdeme ich napríklad v lymfatických uzlinách, slezine, týmuse, ale aj na slizniciach. Tie spolu s pokožkou tvoria prvotnú mechanickú prekážku pre vstup nevítaných hostí do nášho tela. Leukocyty majú tiež rozdielny čas životnosti a v jednom litri krvi ich máme štyri až deväť miliárd. Rozdeliť ich môžeme na dve veľké skupiny, a to podľa toho, či tvoria takzvanú špecifickú alebo nešpecifickú imunitu. Nešpecifická imunita je vývojovo staršia (takzvaná vrodená imunita) a, zjednodušene povedané, sú to jednotky prvého nasadenia, ktoré reagujú a účinkujú v podstate okamžite pri kontakte s problémom. Patria sem takzvané humorálne faktory, teda také, ktoré sú rozpustné v telových tekutinách, a celulárne faktory, čiže v podstate obranné bunky schopné fagocytózy (pohlcovania veľkých pevných častíc z okolia). Medzi humorálne faktory zaraďujeme napríklad enzým lyzozým, ktorý nájdeme v slzách, slinách a ďalších telových sekrétoch. Napáda steny buniek mnohých baktérií a je to akási prvá línia obrany, ktorá sa snaží votrelcov zneškodniť ešte predtým, ako sa vôbec do organizmu dostanú.


Nešpecifická imunita je hlavným spúšťačom zápalu. „Zápal treba chápať ako prirodzenú univerzálnu obrannú reakciu, ktorá v nás – aby nás chránila – prebieha každú sekundu nášho života,“ upozorňuje Martin Hrubiško z Alergiologicko-imunologickej ambulancie Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pri každom zápale v tele prebieha niekoľko zložitých procesov, ktoré majú za úlohu nebezpečenstvo nielen eliminovať, ale nás naň aj upozorniť. Keď sú bunky nejakého tkaniva poškodené (či už mechanicky alebo tým, že ich napadnú vírusy či baktérie), uvoľnia chemické signalizačné molekuly histamínu a prostaglandínu. Na to zareagujú najbližšie kapiláry – jemné cievky – tým, že sa rozšíria a umožnia tak vyššiu priestupnosť. Zároveň sa naštartuje proces zrážania krvi, ktorý bráni tomu, aby sa zbytočne vylievala do organizmu alebo mimo neho. K miestu poškodenia ďalej chemické látky, takzvané chemokíny, lákajú fagocyty, napríklad makrofágy. Tento druh bielych krviniek, ako jeho názov pochádzajúci z gréčtiny napovedá, je doslova veľký jedák. Dokážu pohltiť a stráviť takmer čokoľvek – mikróby, patogény, úlomky buniek či poškodené bunky (dokonca aj rakovinové) – jednoducho všetko, čo nemá na povrchu správne proteíny typické pre zdravé bunky organizmu. Makrofágy sa nachádzajú takmer vo všetkých tkanivách. Po tejto upratovacej čate nasleduje uzdravenie tkaniva, ktoré urýchľuje mierne zvýšená teplota.

Školení zabijaci s pamäťou
Druhým typom imunity je takzvaná špecifická obrana. Povedané bojovou terminológiou, sú to špeciálne jednotky trénovaných zabijakov zameraných na konkrétne choroby. Aby ich vedeli rozpoznať a zlikvidovať, musia sa s nimi najprv stretnúť a naučiť sa, ako vyzerajú a čo na ne zaberá. Aj preto hovoríme o získanej imunite, ktorá sa naštartuje v detstve, no vyvíja sa v podstate celý život. Špecifickú imunitnú obranu zabezpečujú lymfocyty, najmenšie biele krvinky, ktoré tvoria v krvi asi štvrtinu. Drvivá väčšina z nich sa v normálnych podmienkach nachádza v lymfatických orgánoch (uzliny, slezina a lymfatické cesty), teda v akýchsi kasárňach alebo výcvikových strediskách. Odtiaľ sa malá časť z nich neustále uvoľňuje do krvi, zvyšok čaká v zálohe na eventuálne nasadenie v čase vyhlásenia poplachu. Dožívajú sa desiatich dní až niekoľkých rokov a delia sa na T-lymfocyty a B-lymfocyty. Jedny aj druhé sú okrem okamžitého boja schopné vytvárať takzvanú imunologické pamäť. Náš organizmus si po úspešnom zdolaní nejakej nákazy alebo ochorenia vie zapamätať, ako v boji postupoval a zvíťazil, takže keď sa s ňou stretne znovu, už presne vie, do ktorého „šuplíka“ protilátok má siahnuť. Ale poďme po poriadku. T-lymfocyty vznikajú v kostnej dreni, no dozrievajú v týmuse, nazývanom aj detská žľaza, ktorý leží pod prsnou kosťou. Týmus je najväčší práve v detstve, keď sa naša vrodená imunita búrlivo vyvíja. S pribúdajúcim vekom postupne zaniká a nahrádza ho tukové tkanivo. Aj to je jeden z dôvodov, prečo majú starí ľudia slabšiu imunitu – ich bojové jednotky sa jednoducho zmenšujú, pretože už nemajú dostatok zázemia na výcvik. T-lymfocyty tvoria 70 až 80 percent všetkých lymfocytov v krvi a sú to zabijaci, ktorí útočia priamo na nežiaduce mikroorganizmy vrátane rakovinových buniek. B-lymfocyty sú skôr akísi agenti s hlavnou náplňou práce vyhľadávať a označovať riziko. Vznikajú aj dozrievajú v kostnej dreni. Keď objavia nevítaného cudzinca, časť z nich sa zmení na takzvané plazmatické bunky a začne produkovať protilátky, ktoré sa naviažu na povrch votrelca. Je to akoby ich postriekali nezmývateľnou neónovou farbou, ktorú vidieť doďaleka. Na cudzorodé látky sa tak môžu vrhnúť ďalšie jednotky, ako napríklad už spomínané fagocyty, a doslova ich „zožrať“. Z istej časti B-lymfocytov sa stanú pamätníci – veteráni bojov – a sú neraz aj po mnohých rokoch schopní vytvoriť rovnaké protilátky, ktoré už kedysi pomohli infekciu zničiť. Ak sme spomínali, že náš imunitný systém vie niekedy aj „zblbnúť“, tak jednou z rizikových skupín sú práve lymfocyty. Okrem genetických zmien sa môžu, zatiaľ z nie celkom jasných príčin, začať tvoriť v zbytočne veľkých množstvách. V kostnej dreni, slezine, ale aj lymfatických uzlinách a ďalších orgánoch tak vytvárajú nádory – lymfómy – a spôsobujú rakovinu lymfatického systému.

Keď treba imunite pomôcť
Na druhej strane, aj títo zruční likvidátori niekedy potrebujú pomoc zvonku. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ktoré moderná medicína vyvinula, je očkovanie. Keď to opäť zjednodušíme, je to akoby prišiel k ozbrojeným zložkám niekto na školenie, doviedol naň oslabených protivníkov a nechal vojakov, aby sa naučili zdolávať ich bez toho, aby museli čeliť rozsiahlej bitke s veľkými stratami. Odborníci jednohlasne upozorňujú na riziká, ktoré so sebou prináša trend posledných rokov, keď sa niektorí rodičia očkovaniu svojich detí bránia. Ako pre HN magazín v minulosti uviedol jeden z najväčších slovenských odborníkov na pediatriu Svetozár Dluholucký, trvalých dôvodov na neočkovanie je dnes skutočne málo. „V zásade pre neživé vakcíny takmer nejestvujú, pretože tieto vakcíny nevyvolávajú ani náznak choroby. Vakcíny obsahujúce živý vírus (MMR-V) sú kontraindikované pri závažných poruchách imunity – tieto vírusy by mohli vyvolať chorobu. Každé očkovanie je kontraindikované pri akútnom ochorení – ide však o odklad, a nie pravú kontraindikáciu. Každý očkujúci lekár tieto kontraindikácie pozná.“ Uvedomiť si treba, že nezaočkované deti znamenajú ohrozenie nielen samy pre seba, ale pre celú spoločnosť. Ak totiž preočkovanosť klesne pod určitú hranicu, nefunguje kolektívna imunita, ktorá chráni pred infekciou aj tých, ktorí sa zo závažných dôvodov zaočkovať nemôžu alebo majú slabú imunitu. „Napríklad pri zavedení plošného očkovania detí proti pneumokokovým infekciám klesla v USA úmrtnosť na tieto choroby u seniorov nad 65 rokov o 64 percent,“ uvádza profesor Dluholucký pôsobivé čísla.

​Pomôcť imunite však môžeme aj v dospelosti oveľa jednoduchšie a bez nutnosti navštíviť lekára. Možno to bude znieť ako opakované klišé, ale najúčinnejšie opatrenia sú zdanlivo triviálne: pestrá strava bohatá na čerstvé ovocie a zeleninu, pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, dostatok spánku a zníženie stresu. Ako sa to dá zvládnuť v súčasnej napätej atmosfére? Niekoľko tipov uviedol práve na prípade koronavírusu lekár Luboš Pantůček pre české Lidové noviny. Pripomína, že hlavnou cestou koronavírusu (a nielen jeho) do ľudského organizmu sú dýchacie cesty. „Nie je to však tak, že by človek ochorel vzápätí po tom, čo siahne trebárs na infikované držadlo nákupného košíka či na držadlo v električke, a potom sa poškriabe v nose alebo siahne nakazenou rukou na mobil, ktorý si potom priloží k ústam. A neochoriete dokonca ani vtedy, keď na vás niekto preukázateľne nakazený týmto vírusom priamo prskne. Dávka vírusu, ktorú týmito dvoma opísanými cestami dostanete, totiž nie je taká silná, aby prekonala hradbu, ktorú už vytvára váš imunitný systém,“ vysvetľuje. Vírus sa však, pochopiteľne, množí. „A po týždni, dvoch – taká je inkubačná lehota – sa rozmnoží do počtu desiatok, stoviek miliónov ´jedincov´, a teda je už natoľko silný, aby premohol obranný systém vášho organizmu. Avšak u niektorých ľudí vírus ich imunitný val neprevalí, a tak žiadne symptómy ani nenastúpia,“ opisuje. Ak teda vírus chytíte cez dýchacie cesty (riziková je aj rohovka oka), usadí sa v dutinách často plných hlienov. „Hlien je vlastne taký inkubátor. Nepreniknú doň žiadne bunky starajúce sa o imunitu, celkom neškodné sú preň aj antibiotiká, ktoré lekári často kvôli sekundárnym efektom nasadzujú aj pri vírusovej infekcii.“ Na tomto mieste len pripomeňme, že antibiotiká na vírusy nezaberajú, preto je zbytočné brať ich napríklad pri klasickej chrípke s miernym priebehom. Ako pripomína aj Pantůček, nasadiť ich má zmysel až vtedy, ak vírusom oslabené tkanivá napadnú baktérie.

Zdravé dutiny a črevá
Vráťme sa však k spomínaným dutinám ako rizikovému vstupu vírusu do nášho organizmu. Ak sú nepriechodné alebo je v nich akútny či chronický zápal, ich imunita sa zhorší a sú náchylnejšie na nákazy. Odborník tiež uvádza, že dutiny všeobecne poškodzuje aj znečistené ovzdušie (to je tiež jedným z možných vysvetlení masívneho šírenia koronavírusu v Číne známej oblakmi smogu) a fajčenie. Fajčiari, ale aj astmatici a ľudia s oslabeným dýchacím ústrojenstvom sú dnes značne rizikovou skupinou. Nielen oni tak svojej imunite pomôžu, keď si budú udržiavať dutiny priechodné a čisté. Jednoduchým a účinným opatrením je pravidelné preplachovanie dutín jemne slanou vodou (takzvaným fyziologickým roztokom), prípadne na to určenými minerálnymi vodami (odporúča sa najmä Vincentka), ktoré pomáhajú udržiavať sliznice v dobrej kondícii. Tí skúsenejší to zvládnu bez pomôcok, ostatným, ale napríklad i deťom zhruba od piatich rokov to uľahčia špeciálne „krhličky“, ktoré vyzerajú trochu ako Aladinova lampa. Naplnia sa tekutinou, priložia k jednej nosnej dierke a spolu s hlavou sa naklonia tak, aby prúd vody vytekal druhou nosnou dierkou. Pritom treba dýchať ústami a po skončení si treba nos poriadne vysmrkať. Celá „operácia“ zaberie len niekoľko minút a slúži napríklad aj ako prevencia pri suchom vzduchu.

​Ďalšou oblasťou, kde si vieme pomôcť sami, je strava a starostlivosť o naše zažívanie. Odborníci upozorňujú, že veľká časť správne fungujúceho imunitného systému má svoje korene v zdravej mikrobiote, teda v našich črevách. Ak si ich ničíme nevhodnou stravou, nedostatkom vlákniny či stresom, zarábame si na oslabenie obranyschopnosti nášho organizmu, a tým aj na vyššie riziko infekcií či civilizačných ochorení. Luboš Pantůček radí v súvislosti s vírusovými infekciami siahnuť po osvedčených potravinách našich starých rodičov – po cibuli a cesnaku. „Odporúčal by som zvýšiť konzumáciu cibule, najlepšie čerstvej. Obsahuje silice, ktoré vírusy ničia.“ Ak vám čerstvý cesnak nerobí dobre na žalúdok, môžete užívať preparáty s výťažkom z neho. Pri nich si však treba všímať dávkovanie, cesnak totiž znižuje krvný tlak, čo môže osobám s krvným tlakom narobiť problémy.

Vitamíny s otáznikom
A keď sme pri rôznych doplnkoch stravy, tie síce môžu imunite pomôcť, no nie sú všeliekom. Ako sa na každej krabičke uvádza, nejde o náhradu pestrej stravy. Ako pripomína Pantůček, „žiadne prepchávanie sa vitamínmi nepomôže. Koronavírus je objektívny a nekompromisný indikátor kondície našej imunity respektíve nášho životného štýlu.“ Napríklad toľko ospevované „céčko“ vás samo osebe nespasí. Navyše, ako dokázali štúdie na univerzitách v Marylande a Toronte, ktoré testovali jeho účinky pri prechladnutí, nepreukázalo sa, že by zvýšený príjem samotného vitamínu C ovplyvnil dĺžku alebo priebeh ochorenia. Samozrejme, vitamín C je pre zdravie a správne fungovanie nášho tela veľmi dôležitý. No vhodnejšie je ho dopĺňať tým, že budeme jesť ovocie a zeleninu s jeho obsahom. Tie majú totiž vo vyváženom pomere aj ďalšie vitamíny či minerály a vlákninu. Ak už siahať po syntetickom „céčku“, prednosta Ústavu patologickej fyziológie na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Oliver Rácz radí, aby ste k nemu priradili zinok. „Veľmi dobre pôsobí na imunitu a v našej oblasti ho máme mierny deficit. V jednej veľkej štúdii sa zistilo, že keď sa deťom, ktoré mali často respiračné ochorenia, podávala trocha zinku, počet ochorení sa znížil. Infekcie však zostali, nekleslo to na nulu,“ vysvetlil pre HN magazín. Aj on však prízvukuje, aby sme vitamínové a najmä multivitamínové prípravky nehltali ako lentilky. Kde však vidí možné rezervy, je vitamín D. „Celá naša populácia ho má mierny nedostatok. Okrem toho, že je nevyhnutný pre kosti, je to dôležitý imunomodulátor. Dnes sa naň pozerá ako na hormón, ktorý zvyšuje imunitu,“ vyratúva Rázc, „takže rozumné dávky pre deti aj dospelých sú úplne opodstatnené.“ A práve na rozum apelujú odborníci unisono. Ak si niečím nie ste istí, treba to prekonzultovať s odborníkom. V momentálnej situácii však rozhodne kvôli debate o vitamínoch nebežte k doktorovi. Ak už musíte, poraďte sa v lekárni. Tie však takisto zažívajú zvýšený nápor, takže ich zbytočne nezaťažujte. Svojej imunite najviac pomôžete pozitívnou mysľou, pobytom na čerstvom vzduchu (samozrejme, nie v spoločnosti masy ľudí) a oddychom.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk