sleeping girl
Zdroj: shutterstock.com

Ponocujete dobrovoľne či nasilu? Ak vám záleží na vašom zdraví, začnite spať!

redakcia EVITA 15.09.2020, 19:30 Zdravie
Túto tému by ste určite nemali brať na ľahkú váhu. Mohlo by sa vám to v budúcnosti vypomstiť. Čo by ste teda mali vedieť? Čítajte ďalej a dozviete sa...

Dĺžka spánku sa v posledných desaťročiach výrazne skracuje, a to u dospelých aj u detí. Zhruba sa dá povedať, že spíme o jednu až dve hodiny menej, ako by sme mali. Dôsledkom je rad fyzických aj psychických zdravotných problémov.

Ovplyvňuje takmer všetko
„Spánok je dôležitý na regeneráciu telesných a duševných síl, pamäťové procesy, imunitné reakcie, hormonálne a metabolické pochody vrátane udržiavania primeranej telesnej hmotnosti. Rovnováha niektorých hormónov vylučovaných v spánku bráni vzniku obezity a metabolickému syndrómu. Dostatočný spánok je prevenciou zvýšeného krvného tlaku, infarktu, cievnych mozgových príhod, cukrovky, je ochranou i proti rastom nádorov,“ hovorí prof. MUDr. Soňa Nevšímalová, DrSc. V hlbokých štádiách spánku sa z mozgu odplavujú toxické látky, čím sa znižuje aj riziko niektorých degeneratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej choroby.


Dirigent melatonín
Rytmus spánku a bdenia má na starosti časť mozgu – hypotalamus – ktorá riadi produkciu hormónu melatonínu. Vzniká v epifýze, uvoľňuje sa v priebehu tmavej časti 24-hodinového cyklu a spätne ovplyvňuje činnosť hypotalamu. „Melatonín je doslova dirigentom nášho času. Pre telo je signálom, že je noc, a teda vhodný čas na spánok,“ vysvetľuje neurológ prof. MUDr. Karol Šonka, DrSc. Melatonín tiež pomáha zaistiť, aby bol rytmus v celom tele rovnaký a synchronizovaný. S pribúdajúcim vekom sa tvorba spomaľuje, preto mávajú seniori so spánkom problémy. Telu je potom možné hormón podávať umelo. To pomáha i pri liečbe zmeny rytmu po prelete viacerých pásiem či pri terapii zlého načasovania spánku (nočné bdenie, spanie cez deň).

Pozor na modrú!
Cez deň je svetlo, v noci tma! Takto je to zapísané v mozgu, ktorý vydáva rozkazy očiam. V sietnici oka sú zvláštne bunky vnímajúce svetlo. Sú citlivé najmä na modré spektrum, ktoré vyžaruje napríklad monitor počítača, televízna obrazovka, žiarovky… Informácie o vystavení sa tomuto svetlu sa prenášajú do mozgu a to ovplyvňuje produkciu melatonínu. Preto by sme večer už nemali mať zapnutý počítač a rovnako by sme mali dať bokom mobil. Cez deň je modré svetlo neškodné, práve naopak, zvyšuje bdenie, skracuje sa reakčný čas, znižuje chybovosť a následne, keď sa ho vyvarujete večer, zlepšuje sa nočný spánok, a tým aj tvorba melatonínu.

Zapamätajte si
Dostatočný dlhý spánok je dôležitý na správne fungovanie imunitného systému. Nedostatok spánku oslabuje obranyschopnosť proti infekčným ochoreniam i nádorovým chorobám (najmä ak ide o rakovinu prsníkov, prostaty, hrubého čreva a niektoré formy leukémie) a zhoršuje tvorbu protilátok po očkovaní. Kto sústavne málo spí, má väčší sklon k nadváhe (horšie si udržuje správnu telesnú hmotnosť, ťažšie chudne), čo ďalej veľmi často vedie k rozvoju metabolického syndrómu, hypertenzie, diabetu a tiež k závažným kardiovaskulárnym ochoreniam. Ak niekto dlhodobo spí menej ako 6 hodín denne, má až 400x vyššie riziko infarktu myokardu a 200x väčšiu pravdepodobnosť cievnej mozgovej príhody v porovnaní s ľuďmi, ktorí spia 8 hodín denne.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk