Neustály stres, práca vo dne v noci, víkend strávený pri telefóne a počítači, dovolenka on-line. Aj tak vyzerá život niektorých ľudí. Lenže zarobené peniaze a úspešné postavenie majú aj odvrátenú stranu. Vplyvom veľkej stresovej záťaže sa u týchto osôb môže postupne vyvinúť úzkostná porucha. Teda dlhodobá neurotická choroba, pri ktorej chorý trpí nadmernou úzkosťou i strachom. Na rad potom prichádzajú antidepresíva, ktoré pomáhajú k návratu do bežného života. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ich spotreba neustále rastie, píše idnes.cz.
Len vlani sa ich u našich susedov v Českej republike zjedlo 6,5 milióna balení, čo je trikrát viac ako pred desiatimi rokmi, a podľa odborníkov sa toto číslo bude ešte zvyšovať. To sa síce na prvý pohľad môže zdať ako zlá správa, psychiatri však vec vidia aj cez to všetko pozitívne. Množstvo predpísaných antidepresív podľa nich súvisí najmä so zlepšením psychiatrickej starostlivosti.
"Je to dôsledok lepšej diagnostiky depresívnej poruchy, vyššieho všeobecného povedomia o chorobe a menšie stigmatizácie duševných porúch a psychiatrie vôbec. Svoju úlohu hrá tiež široké terapeutické spektrum antidepresív a ich účinnosť v iných indikáciách, "vysvetľuje námestník pre klinický výskum Národného ústavu pre duševné zdravie Pavel Mohr.
To zjednodušene znamená, že antidepresíva sa môžu používať aj na choroby, pri ktorých to predtým nebolo možné. Napríklad už spomínané úzkostné poruchy, nespavosť alebo závislosti a pridružené duševné ťažkosti. "V posledných rokoch tiež dochádza k uvoľneniu preskripčných obmedzení, to znamená, že väčšinu generických antidepresív môžu predpisovať aj praktickí lekári a lekári iných špecializácií," uvádza ďalší dôvod Mohr. Spotreba antidepresív rastie v posledných rokoch celosvetovo.
Nadmerné užívanie a nedostatok zároveň
Aj napriek vyššej spotrebe nemožno povedať, že by sa medikamenty dostali ku všetkým potrebným. Psychiatri odhadujú, že je liečená len zhruba polovica pacientov, ktorí by antidepresíva potrebovali. Mnohí so svojimi problémami k lekárovi z ostychu radšej vôbec nejdú. Na druhej strane správa OECD z roku 2013 poukazuje na to, že sa veľakrát antidepresíva nasadzujú aj na ľahšie poruchy, ktoré by bolo možné riešiť psychoterapiou, prípadne úplne inými liekmi.
Často napríklad na antidepresívach končili muži, ktorí sa liečili s predčasnou ejakuláciou. Tento druh liekov im ale nepomohol, skôr privodil ďalšie ťažkosti, ako je napríklad zníženie chuti do sexu či úplná strata orgazmu. Aj kvôli týmto častým chybám má prejsť psychiatrická starostlivosť reformou a v krajine by mali postupne vzniknúť tri desiatky "Centier duševného zdravia", ktoré budú tvoriť akýsi medzičlánok medzi ambulantnou a lôžkovou psychiatrickou starostlivosťou.
"Antidepresíva liečia jadrové príznaky depresie, patologicky smutnú náladu a úzkosť, nerozhodnosť, pocity vlastného zlyhania, neschopnosť prežívať radosť a podobne. Psychoterapia zase môže riešiť problémy, ktoré lieky nemajú možnosť samy ovplyvniť, vrátane vzťahových, sociálnych, osobnostných - a to aj s dlhodobým efektom, "vysvetľuje už citovaný psychiater.
Nadmerné užívanie antidepresív má pre chorého celý rad negatívnych dopadov. Nielenže sa jeho ťažkosti nezlepšia, navyše zbytočne zaťažia svoju pečeň. "Dobrá správa je, že oproti bežne tradovaným mýtom antidepresíva na rozdiel od benzodiazepínov nevyvolávajú závislosť a nemali by meniť človeku osobnosť. Väčšina dnes najčastejšie používaných antidepresív je spravidla dobre tolerovaná, majú minimálnu toxicitu aj pri predávkovaní, vedľajšie účinky sú prechodné a mierne, najčastejšie na začiatku liečby a po úprave dávky, "dodáva Mohr.
Alkohol aj sociálna izolácia problémy zhoršuje
Ak trpíte duševnou poruchou, radšej sa alkoholu oblúkom vyhnite. "U pacientov s psychickými problémami, napríklad úzkosťou, môže krátkodobo priniesť úľavu, dlhodobo ale naopak úzkosti a depresie zhoršuje či priamo vyvoláva. Vzťah depresie a alkoholu je veľmi intímny, prítomnosť jednej poruchy zvyšuje riziko vzniku druhej viac ako dvakrát. Súčasné užívanie alkoholu zhoršuje priebeh ochorenia a znižuje odpoveď na liečbu, "dodáva Mohr.
Menej známy je fakt, že depresiu môže zhoršiť napríklad aj fajčenie. To nedávno potvrdili aj lekári z Centra pre závislých na tabaku 3. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe a 1. lekárskej fakulty UK. Tí sledovali štyri tisíc pacientov v rozmedzí siedmich rokov a zistili, že zanechanie fajčenia má rovnaký, alebo dokonca lepší efekt na ovplyvnenie priebehu depresie ako užívanie liekov. Fajčiarovi sa síce po zapálení cigarety vyplaví hormón šťastia - dopamín, ten sa ale rýchlo stráca a potom prichádza depresia, preto fajčiar znova siaha po cigarete.
Okrem fajčenia depresiu zhoršuje aj sociálna izolácia, ekonomická situácia, problémy vo vzťahu alebo napríklad absencia fyzickej aktivity. "Negatívnym faktorom je situácia, kedy nie je depresia včas rozpoznaná a diagnostikovaná, prípadne ak sú jej príznaky bagatelizované, ak nie je včas zahájená liečba. Odďaľovanie liečby všeobecne zhoršuje priebeh, terapeutickú odpoveď a prognózu, "dodáva Mohr.
Športom k psychickému zdraviu
Niektorí psychiatri sa domnievajú, že duševných porúch pribúda, pretože je naša generácia menej psychicky odolná, rozmaznanejšia než tie predchádzajúce.
"To je len v oblasti špekulácií, do ktorých sa nechcem púšťať. Na druhú stranu je fakt, že podobne ako sa znižujú naše fyzické schopnosti, ani konflikty a stres v práci neriešime ako naši predkovia fylogeneticky naučenú reakciu k prežitiu, bojom alebo útekom, "zvažuje Mohr.
Tieto neriešiteľné situácie sa potom môžu premeniť práve v neskoršie poruchy: úzkosť, nespavosť. Aj napriek tomu, že sú tieto choroby geneticky podmienené, o tom, či sa táto dispozícia prejaví, často rozhodujete v najväčšej miere vy sami.
"Dôležité je uchovať si rovnováhu medzi prácou a osobným životom, nájsť si čas na rodinu, priateľov, svoje koníčky aj sám na seba a samozrejme nezabúdať na fyzickú aktivitu," radí psychiater.
