Ani som nepočítala, koľkokrát som na našej svadbe počula v gratuláciách to trápne – do roka proroka. Zakaždým som sa len usmiala a povedala si, že ďalší, čo presne vie, ako má náš život, naše šťastie vyzerať. Áno, zobrala som si muža, ktorý o jedno dieťa prišiel, keď sa jeho tehotná žena zabila pri autonehode. No mali sme azda milión debát, že nie som žiadna rýchla náplasť na jeho boľavé srdce, žiadna náhrada za to, čo pred vyše dvoma rokmi stratil. Považovala som za prirodzené, že budeme mať spolu deti, možno naozaj o rok, ale možno až o dva alebo o päť. Nechcela som sa upnúť na nejaký plán a potom sa stresovať, že nám nevychádza. Lenže môj muž sa naň podvedome upol. Možno ani nechcel byť taký netrpezlivý, nástojčivý a zúfalý, ale zradilo ho podvedomie. Neviem, akýsi strach, že mu vlastné dieťa jednoducho nebude dopriate, že to zase a zase nevychádza. Naháňal ma po lekároch, ktorí však nijakú reálnu prekážku, ktorá by mi bránila otehotnieť, nenašli. U mňa ani uňho. V takýchto prípadoch to býva často psychika, naznačil doktor možný problém a riešenie nechal na nás. Uvoľnite sa.
Dá sa uvoľniť nasilu?
Verím, že je to tá najlepšia rada. Akurát nám nepovedali, ako to máme robiť. Pritom to je to najdôležitejšie. Snažím sa tváriť, že som opäť to pohodové dievča, ktorému je jedno, či bábätko príde o rok, o dva alebo o päť. A môj muž mi opakuje, že ma miluje pre mňa samotnú, nie preto, aby som mu porodila deti. Mám však pocit, že to robíme nasilu, že sa svojím spôsobom klameme. Hoci možno presne toto od nás všetci tí odborníci chcú – vedome sa donútiť nemyslieť na to, ako veľmi nám na dieťati záleží. Dá sa však naozaj psychike takto prejsť cez rozum? Bojím sa, že nie. A preto dokonca každý mesiac cítim pocit viny. Zase som sa nedokázala uvoľniť úprimne. Spôsobujem si problémy s otehotnením sama?
Odborníčka radí: Bojujte spolu ako pár
Od škôlky nás učili, že keď budeme veľké a stretneme toho pravého, staneme sa mamami. A hoci medzitým sme získali milión ďalších informácií, akoby sme si niekde vnúti zakladali na tej prvej. Keď to však potom až tak ľahko a samozrejme neprichádza, máme pocit, že sme niečo asi museli pokaziť. Nespôsobujeme si však podľa psychologičky Mgr. Lenky Uherovej problémy s otehotnením práve tým?
Psychika určite nespôsobí neplodnosť, no je veľkým a dôležitým faktorom, či už pri liečbe fyziologicky podmienenej neplodnosti, alebo aj pri samotnej snahe o počatie. Existuje dokonca jeden americký výskum, ktorý ukázal, že ak ženy nekládli na seba prílišnú zaťaž, neumárali sa výčitkami a sebaobviňovaním či hnevom, mali aj pri vážnych zdravotných problémom väčšiu šancu otehotnieť ako tie, ktoré sa trápili. Je preto dôležité, aby žena vnímala samu seba a svoje telo ako kolísku toho nového života, a tak sa k sebe správala. Jednoducho, aby tomu dieťatku, ktoré môže byť počaté, v nej bolo dobre. Samozrejme, rovnako dôležitý je aj muž, pre ktorého je zistenie, že má problém počať potomka, rovnako boľavou emocionálnou ranou. Môže sa totiž cítiť nepotrebný, doslova, že nie je pravým mužom. Navyše sa s tým často nie je schopný, na rozdiel od ženy, zveriť, a tým svoje trápenie ešte násobí. Je preto dôležité neobviňovať sa navzájom, dokázať sa o tom porozprávať, zdôveriť sa aj s nepríjemnými pocitmi a bojovať spolu ako pár, nie zožierať sa tým, koho je to vina. V konečnom dôsledku je to láska medzi partnermi, z čoho dieťatko nakoniec vznikne.
