Umelkyňa zverejnila otvorený príspevok o jej popôrodnej depresii na konci júla na jej Instagrame @dominikazakova, kedy dala zbohom šestonedeliu. Toto ,,priznanie" sa stretlo s veľkým pochopením najmä u žien a taktiež otvorilo diskusiu práve na tému popôrodnej depresie. Jej slová stoja za prečítanie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Zbohom, 666nedelie. Stláčam “Zdieľať” s malou dušičkou, no možno toto trepkanie spôsobí, že sa ďalšie mamy budú cítiť o kúsoček lepšie. Sharing je predsa len caring. Nuž poďme na to: Tak ako som sa dôkladne pripravovala na pôrod a ten bol nakoniec úplne easy-peasy (napriek hardcore bolesti, na ktorú sa ale hneď zabudlo, presne tak ako sa hovorí), tak presne tak som očakávala, že materstvo a teda aj tie prvé týždne zvládnem v pohode (“veď sa roky ľavou zadnou menežujem sama”) a nejak zvlášť som sa naň nepripravovala. Nechápte ma zle, o bábätkách, starostlivosti a výbavičke som mala naštudované hermionovsky všetko, no VÔBEC som neriešila, aká ohromná zmena nastane v mojom vnútri a aj tele.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Šestonedelie bolo pre mňa očistcom- fyzická bolesť a hocijaké nekomforty súvisiace s telesnými tekutinami sa dali zvládnuť a dali sa očakávať, no psychická bolesť, tá prišla nečakane. Trúchlenie za starým ja, ktoré akoby lusknutím prsta zmizlo, neustále úzkosti a nutkanie na plač, pocit, že z naplnenej aktívnej ženy je “len dojka” (prvé týždne som kojila prakticky stále) a to celé korunované výčitkami svedomia, že by som predsa mala byť stopercentne šťastná a vďačná za zdravé a krásne bábo a muža, ktorý je úžasnou, úžasnou podporou.. Zacitujem z denníka, ktorý som si písala: „Toto som si nevedela ani predstaviť, takéto temnôtky a úzkosti a pocit bezútešnosti.Úprimne, vyplakala som už tak bazénik sĺz, ostáva mi len veriť, že prežijeme šestonedelie a bude to lepšie... bude? Tá neistota, čo bude každú ďalšiu hodinu, mi úplne rozdrásala nervy.Fyzická nepríťažlivosť- detail, ale na psychickej pohode nepridá! Brucho mám ako vyfúknutý michelin a je mega teplo, tak chodím po byte len v podprde a nohavičkách, všade nejaké vložky a voním ako mlieko. Schudla som za prve dva týždne 17 z 20 kíl nabratých v tehotenstve. Cítim sa vyžmýkaná.”Tie najťažšie stavy po dvoch týždňoch pominuli (s podporou, o ktorej potrepkám nabudúce) a teraz, po pár ďalších týždňoch si chvalabohu tie stavy pamätám len akosi matne. Môj život prestúpilo niečo, čo zatiaľ nedokážem popísať. Slovo láska nestačí a ja sa teším na každý jeden ďalší deň, v dobrom aj zlom."
