sitting at office
Zdroj: shutterstock.com

Vedeli ste, čo všetko vám môže spôsobiť sedavé zamestnanie? Vypočujte si radu odborníkov

Svet poznania 30.05.2019, 10:30 Zdravie
Stres, únava, preťaženie – každú sekundu bojuje naše telo so všetkým, čo narúša jeho životne dôležitú rovnováhu. Čo môžeme robiť, aby sme zvýšili jeho samoliečiace sily? A koľko rokov k dobru tým môžeme získať? Ponúkame vám najnovšie vedecké poznatky o regenerácii.

Málokto si uvedomuje, že v jeho tele nepretržite prebieha aktívna údržba – keď cvičí, keď sa zabáva s priateľmi aj keď leňoší pred televízorom. V priebehu rokov sa jednotlivé orgány ľudského tela regenerujú a ustavičná obnova buniek pre človeka znamená, že z biologického hľadiska nikdy nie je starší ako desať rokov. To, že 50-ročný nemá telo 10-ročného, je spôsobené tým, že obnova buniek sa síce nezastaví, ale ich počet sa znižuje. Starnutie teda nie je nič iné než ubúdanie celkového množstva telesných buniek. Z toho vyplýva jednoduché pravidlo: Ak sa nám podarí spomaliť rozklad buniek, môžeme si podstatne predĺžiť život. Priemerná dĺžka života sa dnes odhaduje na 81 rokov, čo je trojnásobne viac než pred 20 generáciami. Vedci rátajú s tým, že do konca storočia sa toto číslo ešte zdvojnásobí. „Proces starnutia nemôžeme zastaviť, ale máme mnoho možností, ako ho spomaliť,“ tvrdí Prof. Dr. Christoph Bamberger, endokrinológ z Univerzitnej kliniky v Hamburgu. Namiesto užívania tabletiek a hľadania vonkajších riešení by sme sa však mali sústrediť na vnútorné hojivé mechanizmy, ktorými disponuje naše telo. Preberme si teda najdôležitejšie kódy regenerácie, ktoré nám umožnia prežiť dlhý a vitálny život bez neblahých príznakov staroby.

Kód stravovania: Aké palivo potrebuje náš „bunkový motor“?
Jedlo je najdôležitejším pilierom regenerácie. Podľa odhadov expertov až tretina všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť pripadá na choroby zapríčinené nesprávnym stravovaním – ide o ochorenia metabolizmu, srdca a pohybového aparátu. Práve náš jedálny lístok rozhoduje o tom, ako rýchlo sa zbavíme infekcie, ako rýchlo starneme a ako sa cítime. „Správnym stravovaním si človek môže predĺžiť život až o 20 rokov,“ tvrdí výživový poradca Michael Ristow z Technologickej univerzity v Zürichu. Čo nám teda experti odporúčajú? Predovšetkým zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny. Tri jablká denne znižujú riziko srdcového infarktu o 14 percent. Prečo je práve ovocie rozhodujúce pri ovplyvňovaní procesov starnutia? Jedným z hlavných nepriateľov regenerácie sú voľné radikály – zmutované molekuly preháňajúce sa naším telom. Môžu spúšťať chemické reťazové reakcie, ktoré vedú k nezvratným škodám na bunkách. Stoja za 80 percentami všetkých ťažkých ochorení a sú zodpovedné za najčastejšie príčiny úmrtia: zlyhanie srdca, rakovinu a Alzheimera.

healthy lifestyle
Zdroj: shutterstock.com

​Ak chceme dlhšie žiť, musíme sa zamerať na boj proti voľným radikálom. „Problém je v tom, že naše telo nemá takmer nijaké zbrane, ktoré by mohlo nasadiť proti týmto nebezpečným škodcom. Riešenie: Antioxidanty nám dodá práve ovocie a zelenina. A antioxidanty nie sú nič iné ako lovci radikálov, ktorí sa prostredníctvom metabolizmu dostávajú do celého nášho tela.“ Rovnako prospešnými pomocníkmi pre cievy, krv a metabolizmus sú omega-3 mastné kyseliny. Nachádzajú sa v rybách (najmä v lososovi a sardinkách), vlašských orechoch, ľanových alebo chia semienkach. Jesť trikrát alebo päťkrát denne? Netrápte sa výpočtami, snažte sa jesť predovšetkým v rovnakom čase. V porovnaní s pravidelnosťou príjmu potravy je počet jedál nepodstatný.

Kód stresu: Ochráni meditácia naše chromozómy?
Naše telo potrebuje pravidelnosť a zabehané rituály, tak ho zbytočne nezaťažujme nečakanými zmenami v dennom režime. A doprajme počas dňa svojmu mozgu oddych. Bez počítačov, mobilov a ďalších prenosných prístrojov dnes nespravíme ani krok, a tak nepretržite zamestnávame mozog nadbytkom vstupov a neposkytujeme mu čas na ich spracovanie. Lekári dlho zastávali názor, že psychika a emócie nemajú na našu telesnú regeneráciu a procesy starnutia nijaký významný vplyv. Moderné výskumy však ukázali, že je to práve naopak. Prečo je stres taký nebezpečný? Odpoveďou je allostáza – fenomén, ktorý ako prvý koncom 80. rokov pozoroval americký neuroendokrinológ Bruce McEwen. Znamená narušenie telesnej stability vplyvom stresovej reakcie. Allostatické zaťaženie zvyšuje predovšetkým stresový hormón kortizol. Následkom je výrazne zrýchlené starnutie kože, svalov a kostí. „Odbúranie stresu je najefektívnejšou stratégiou proti starnutiu.

meditation
Zdroj: shutterstock.com

​Aj mierny stres môže byť pri dlhodobom pôsobení smrteľný,“ vystríha profesorka Carolyn Aldwin zo Štátnej univerzity v Oregone. Popri budovaniu a udržiavaniu sociálnych kontaktov, ktoré dokázateľne pôsobia protistresovo, pomáhajú najmä uvoľňujúce cvičenia: joga, taiči alebo meditácia. „Dôvod je prostý: Tieto cvičenia priaznivo pôsobia na teloméry – koncové časti chromozómov, ktoré určujú, aká stará je bunka. Pri každom bunkovom delení sa teloméry skracujú a ‚rozstrapkávajú‘ ako šnúrky na topánkach, až napokon bunka úplne odumrie.“ Ak každý deň meditujeme alebo sa venujeme uvoľňujúcim cvičeniam, naše teloméry sa skracujú pomalšie a na bunkovej úrovni tak spomaľujú starnutie celého organizmu.

Kód spánku: Ako sa v noci detoxikuje mozog?
Spánok je ďalším dôležitým nástrojom regenerácie a ak ho „nepoužívame“ správne, má to na naše zdravie fatálne následky. „Kto spáva menej ako šesť hodín denne, je trikrát častejšie prechladnutý ako niekto, kto si dopraje dlhší spánok,“ vraví neurologička Maiken Nedergaard z Univerzity v Copenhagene. „A nielen to – dokonca má o 12 percent vyššie riziko skoršieho úmrtia – ako keby si zo života odstrihol desať rokov! Vyplynulo to z medzinárodnej štúdie, ktorej sa zúčastnilo milión ľudí.“ Ak sa v priebehu jedinej noci ukrátime o hodinu a pol spánku, počas nasledujúceho dňa budeme o tretinu menej bdelí. Prečo je nočný oddych pre naše telo taký dôležitý?

sleeping couple
Zdroj: shutterstock.com

​Keď spíme, odohráva sa v našom mozgu čosi zvláštne. „Systém špeciálnych žliaz do mozgu napumpuje toľko tekutín, že sa jeho objem takmer zdvojnásobí.“ Pravdepodobne by nám z toho praskla lebka, nebyť jedného geniálneho triku: „Nervové bunky sa počas spánku zmenšia približne o 60 percent.“ Tento „kúpeľ“ zbavuje každú noc náš mozog toxínov a pomáha tým predchádzať Alzheimerovej i Parkinsonovej chorobe. V bdelom stave bežia kontrolné programy tela iba v sporiacom režime. Počas spánku rozbehne telo veľkú ofenzívu a preradí väčšinu svojich funkcií do režimu regenerácie: srdcová frekvencia sa znižuje, krvný tlak klesá, svaly sa uvoľnia. Začnú sa vylučovať rastové hormóny (napríklad somatropín). Enzým renín zaktivizuje receptory v obličkách, aby sa zvýšila ich očistná funkcia. Poškodené bunky sa odstránia prostredníctvom krvného a lymfatického systému. Týmto spôsobom sa obnoví až 50 miliónov buniek za sekundu. Dokonca aj hojenie rán alebo regenerácia imunitného systému sú limitované fázami hlbokého spánku.

Kód pohybu: Môžeme utiecť pred smrťou?
Každý deň by sme mali aspoň na 15 minút zvýšiť svoju srdcovú frekvenciu o 50 percent. Odmena: tri roky života k dobru. Ako je to možné? Pre zdravú látkovú výmenu potrebujeme pohyb. Pri nedostatočnom pohybe spotrebúva človek menej cukru (glukózy) z krvi. To je problematické preto, lebo pankreas zvyšuje produkciu inzulínu, keď hladina glukózy stúpa. Následok: Naše bunky si navyknú na inzulín a stanú sa rezistentné. Tento stav lekári označujú ako diabetes. Nedostatok pohybu ovplyvňuje aj pokojový krvný tlak či hladinu triglyceridov a cholesterolu – to sú rizikové faktory obezity a srdcovo-cievnych chorôb. Vedci z nemeckého Regensburgu prišli so šokujúcim zistením: osemhodinové sedenie je pre organizmus rovnako škodlivé ako vyfajčená krabička cigariet! Zo štúdií vyplynulo, že riziko ochorenia na rakovinu pľúc, čriev a maternice stúpa o 10 % pri pravidelnom sedení dlhšom ako dve hodiny. Pri osemhodinovom sedení sa riziko zvyšuje až o 40 %. Rada odborníkov: Ak máte sedavú prácu, každú polhodinu sa na pár minút poprechádzajte po miestnosti. Kto si dopraje pravidelný pohyb, nielenže udržiava hladinu cukru v krvi v rovnováhe, ale zväčšuje aj svoju svalovú hmotu, čo mu tiež ide k duhu. „Aj ľudia s nadváhou majú šancu na dlhší život, ak majú dobre trénované svaly,“ vraví profesor Martin Halle zo Združenia nemeckých internistov. Cvičením sa udržiavajú fit mitochondrie, ktoré poskytujú „palivo“ pre naše bunky. Pri starnutí sa v nich hromadia malé mutácie, čo vedie k ich odumieraniu. Následok: zmenšovanie svalov, pokles objemu mozgu, šedivé vlasy. Cvičenie aktivuje gén pre proteín VGF, ktorý je nevyhnutný na vývin a udržiavanie zdravých nervových buniek. To je skvelá prevencia demencie a Alzheimerovej choroby!

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.