Pri obsedantno kompulzívnej poruche (OCD – z anglického obsessive compulsive disorder) je charakteristická prítomnosť nutkavých myšlienok alebo obsesií, ktoré sa opakovane vkrádajú do mysle a spôsobujú postihnutému úzkosť alebo nepokoj či tieseň. Ten sa potom snaží tieto úzkosti zahnať nutkavým chovaním, ktoré sa nazýva kompulzia alebo rituál. OCD zasiahne asi dve percentá populácie. Pokiaľ ste už prešli ranou dospelosti bez príznakov tejto poruchy, pravdepodobne sa vás netýka. V posledných rokoch sa z OCD stal na úrovni psychiky „módny strašiak“ ako je pre mnohých ľudí na fyzickej – teda stav, o ktorom veľa ľudí tvrdí, že ho má, ale vo väčšine prípadov sa ich netýka. Je moderné dnes o sebe vyhlasovať, že trpíme ťažkou formou OCD, keď nás rozčúli napríklad špinavý stôl, za ktorým musíme stráviť celý deň, pri tom to vôbec nemusí byť pravda. A netrpia touto poruchou ani tí, ktorí si potrebujú pred každým jedlom umyť ruky, ale nakoniec sa naobedujú, aj keď v ich blízkosti nie je mydlo a voda.
Väčšina ľudí sa čas od času zaoberá tým, či pri odchode do práce zamkli dvere, vypli šporák či žehličku, alebo zavreli okná. Väčšina jedincov sa s takými myšlienkami tiež dokážu vysporiadať a nanajvýš sa raz vrátia domov, aby všetko skontrolovali. Ľudia s OCD sa však domov vracajú opakovane, aby sa uistili, že nehrozí žiadne nešťastie. Zažívajú pri tom neprimerané pocity strachu a stresu. Niekedy je veľmi ťažké rozoznať normálnu úzkosť od OCD. Podľa psychológa Jana Kulhánka je úzkosť normálna emócia, ktorá nám hovorí, že sa cítime z nejakého dôvodu v ohrození. „A nemusí ísť zrovna o život, dostávame sa proste do situácie, ktorá nám je nepríjemná a cítime úzkosť alebo strach. Napríklad niekto sa cíti veľmi neistý a ohrozený pri skúšaní v škole, alebo keď má niečo prezentovať pred šéfom v práci, pri jazdách v autoškole alebo napríklad pri stretnutí s hlodavcom,“ hovorí a vysvetľuje, že taká úzkosť by mala rýchlo odoznieť a hlavne nám zásadným spôsobom nestrpčovať život. „Pokiaľ sme v napätí alebo sa bojíme bez zjavného dôvodu alebo celkom neadekvátne situácii alebo pokiaľ úzkosť pretrváva aj keď je po všetkom, je to problém naznačujúci, že naša psychika nie je v dobrej kondícii,“ uvádza Kulhánek. OCD je duševná porucha, pri ktorej cíti pacient úzkosť veľmi často a pre zdravého človeka v nezmyselných situáciách.
Táto úzkosť je podľa nej spojená s vnucujúcimi myšlienkami, ktorých sa chorý nemôže ľahko zbaviť – napríklad si musí desať krát umyť ruky, inak ho myšlienky neopustia. Niektorí musia päť krát skontrolovať , či zamkol dvere a podobne. Takýto človek je nervózny, ak si nezloží veci presne podľa svojho „vzorca“, pretože sa bojí, že ak to neurobí, niekomu blízkemu sa niečo stane. Pri OCD existuje podľa odborníkov vrodená dispozícia, ktorá sa však vôbec nemusí prejaviť. Každý z nás má bližšie k určitým psychickým poruchám, sme pre ne disponovaní, poruchy sa prejavia pri dlhodobej záťaži v detstve aj v dospelosti, pri dramatickom zážitku alebo napríklad po požití drog. „Táto choroba nemá jeden jasný spúšťač či príčinu, existuje rada pohľadov, ako táto choroba vzniká,“ hovorí Kulhánek a uvádza príklady z praxe.
„Trinásť ročná slečna prišla na terapiu s tým, že musela niekoľkokrát denne dôkladne kontrolovať celý byt, či je v poriadku, mala hrozný strach o svoju rodinu. Časom sa ukázalo, že spúšťačom bol rozvod rodičov, ktorí u väčšiny detí OCD nespustí, pretože to znášajú zle. Jej sa však rozpadla predstava o bezpečnej a stabilnej rodine a ona sa ju snažila nutkavo udržať."
"Tridsať ročný muž mal nutkavé predstavy o tom, že fyzicky ublíži svojej matke, ktorú miloval, bál sa mať po ruke ostrý predmet, mal strach že ju napadne, aj keď to nechcel urobiť. Potom sa ukázalo, že v detstve bol často fyzicky trestaný matkou, ktorá mu podľa jeho mienenia prekazila prvý vážny vzťah. Cítil strašný hnev, no zároveň bol na nej závislý a nedovolil si otvorený konflikt. "
Obsedantno kompulzívna porucha patrí medzi úzkostné poruchy a úzkosť je pocit, ktorý sa nevyhýba prakticky nikomu. Zďaleka nie každá úzkosť znamená, že trpíte neurotickou poruchou. Je to rovnaké ako pri bolesti hlavy: aj keď ste ju už niekedy zažili, neznamená to, že viete, ako bolí migréna, pokým vás nepostihne. Psychológ Steven Philipson z New Yorku upozornil, že mozog pri OCD funguje ináč než má a táto porucha môže negatívne zasahovať do vašej práce, vzťahov a bežného života. Táto porucha nie je len obyčajný strach. Spoľahlivo ju však môže diagnostikovať len odborník. Existuje však niekoľko typov chovania, ktoré môžu naznačovať, že možno trpíte touto poruchou:
Prísne rituály, ktoré znepríjemňujú život
Zhoršovanie problému
Nemožnosť upokojiť chorého
Pocit, že vás úzkosť dostáva na kolená
Rady, ako si pomôcť pri úzkosti:
Každý má občas z niečoho strach a úzkosť je úplne bežná reakcia, ktorá nás sprevádza každodenným životom. Najskôr vás tiež znepokojí predstava, že váš dom by mohol ľahnúť popolom alebo že neumyté ruky môžu zvýšiť pravdepodobnosť chrípky. Ale aj tak s touto predstavou dokážete žiť a nezaoberáte sa ňou neustále. Pokiaľ je však vaša úzkosť natoľko rozsiahla, že spotrebováva všetky vaše myšlienky nemôžete sa na nič sústrediť a narušuje chod vášho dňa, môžete mať problém, upozornil Dr. Phillipson. „Čím skôr liečba začne, tým lepšia je prognóza uzdravenia,“ hovorí Ján Kulhánek. „Často začína spolupráca nezáväznou konzultáciou, vhodné je vyšetrenie pomocou psychotestov, ktoré pomôžu zmapovať, s čím by ďalej mohol váš problém súvisieť a ký postup liečby by bol najvhodnejší,“ vysvetľuje psychológ a dodáva že prístupov k liečbe je viacero: u detí sa osvedčila rodinná terapia, u detí a dospelých nácvikový program (KBT) , ale aj psychodynamická psychoterapia inšpirovaná psychoanalýzou či kopec iných prístupov. „U ťažších prípadov odporúčame spoluprácu s psychiatrom a užívanie psychofarmák. Šíri sa okolo nich veľa poloprávd, pravda je však taká, že ide o nenávykové lieky, ktoré môžu liečbu urýchliť a výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta a aj jeho blízkych,“ uzatvára Kulhánek.
Pustite si trochu relaxačnej hudby uprostred hektického dňa :o)