navod na pouzitie chlapa
Zdroj: pixabay.com

Toto je návod na použitie chlapa!

magazín Evita 21.07.2017, 16:00 Vzťahy
Súhlasiť sa dá s tým, že oni by potrebovali niekoľkostranový manuál. Lebo my sme trochu komplikované. Tajomné. Záhadné. Prefíkané. Niekedy nerozumieme ani samy sebe. Ale oni nie sú ako my. Sú jednoduchí a tak ich treba aj brať. Aby neboli zbytočné nedorozumenia.

 Keď sa neozývajú, tak vás proste nechcú...

My sme zvyknuté hrať sa na mačku a myš. Trošku sa urobiť nedostupnou, trochu ho natiahnuť a ozvať sa o pol dňa neskôr, tváriť sa, že nie sme z neho až tak paf, ako to vyzerá, alebo ako naozaj sme. Niekto nám niekedy povedal, že mužov to baví, keď nás musia dobýjať, a podľa toho sa správame. No dobre, keď chceme, hoci moja osobná skúsenosť hovorí, že normálni chlapi sú z takýchto hier celkom slušne zmätení a sú radi, keď vedia, na čom sú. Oceňujú, keď žena prizná svoje city, vysype ich na rovinu a nespráva sa ako v 18. storočí... Lebo oni sú v tomto absolútne čitateľní. Keď majú záujem, píšu, volajú, vymýšľajú program, pozývajú nás na tie najoriginálnejšie miesta. Domov aj do práce nám chodia kytice, čokolády, nedajú nám dýchať. Keď záujem nemajú, tak sa neozývajú. Darmo sa riadime heslom – podľa seba súdim teba. Zbytočne ich ospravedlňujeme, zvaľujeme ich ticho na zaneprázdnenosť, na to, že ich predchádzajúci vzťah sa asi neskončil dobre, popálili sa, tak chcú začať opatrne. A kopec iný blábolov, poznáte to. Potom nevydržíme, voláme my, dostaneme vlažnú spätnú väzbu a pachuť z trápnosti v nás ostane ešte veľmi dlho. Načo, ženy? Treba sa s tým zmieriť. Ak sa chlapík neozýva, neočarili sme ho a to je o. k. Dáva nám to veľmi jasne najavo a ak si myslíme čokoľvek iné a podľa toho konáme, len sa strápňujeme...

 Aj oni potrebujú lásku, len...

Ten, kto vyhlasuje, že muži nie sú na romantiku a na sladké reči, ten ich nepozná, alebo má problém. Keď muž stretne ženu, do ktorej je zamilovaný až po uši a ktorá je podľa neho tá pravá na celý život, vie v súkromí a v intímnych chvíľach úplne obnažiť svoje vnútro a ukázať svoje najcitlivejšie ja. Múdre ženy vedia, že tieto silné momenty patria len a len im dvom a že o nich nemá nikdy nikde rozprávať. Už vôbec nie v rámci debát s kamarátmi a s rodinou. Muži nestoja o to, aby všetci poznali túto stránku jeho osobnosti.

 

Berú na vedomie to, čo povieme, nie to, ako sa tvárime...

Keď sa chystajú von s kamošmi a vy naoko bezstarostne myknete plecom, že v pohode, tak pokojne odídu. Nevychytajú tie intonačné odtiene v našom hlase, veru nie. Ak ste to v pohode nemysleli celkom tak, že v pohode, vaša chyba. On do vašej hlavy nevidí a bude veľmi, veľmi prekvapený, keď vás po návrate domov nájde napálenú. Nedajbože mu jeho pár hodín pri pive začnete aj vyčítať. To urobte párkrát za sebou a je to to isté, akoby ste ho pomaly balili k inej žene. Ak sa vám nepáči, čo robí, alebo chce urobiť, povedzte mu to priamo. Pochopí to jednoznačne a ako sa zachová, to už uvidíte sama.

 Keď povedia, že im nič nie je, tak im nič nie je...

Zdajú sa nám zadumaní, možno trochu uzavretí, tak sa pýtame, čo sa deje. Ak sa niečo deje, povedia, čo. Ak sa nedeje nič, povedia, že sa nedeje nič. Len mlčia, je im tak dobre, čo my niekedy nevieme pochopiť. Lebo my to robíme inak. Keď nás niečo štve, dávame to rečou tela najavo, ale na otázku – čo sa deje, zlatko? – odpovedáme odutým NIČ. S tým, že chceme, aby sa muž pýtal ďalej, veď predsa musí vidieť, že niečo nám je. Je možné, že už je do tajov ženského sveta zasvätený a vie, že sa má zaujímať ďalej, to je ten lepší variant. Ale pravdepodobne sa uspokojí s odpoveďou nič, vezme ju ako pravdivú a pokojne si ďalej robí svoje. Alebo nerobí svoje... Takže, ak po tom, čo vám drahý povie, že mu vôbec, ale vôbec nič nie je, do neho i tak vŕtate vetami typu: ale veď vidím, že nie si v pohode..., veď sa mi zdôver, veď som tvoja partnerka..., prečo mi chceš niečo utajiť?... možno mu niečo začne byť. A nemusí to byť veľmi príjemné.

Kvôli nim mejkap mať nemusíte

Fakt to tak je. Vnímajú, že keď sme nalíčené, naša tvár je výraznejšia, možno žiarivejšia, ale vôbec to neznamená, že by boli zhrození z našej nenamaľovanej podoby. Naopak. Keď sme ráno strapaté, pokrčené, bez dennej „omietky“ a voniame spoločnými perinami, vtedy nás majú najradšej. Lebo vtedy patríme len im.

To tričko, čo má od pätnástich je najlepšie...

Aj keď nechápete, čo vidí na tom vypranom, sivom tričku s nejasným nápisom na hrudi a s dierou po pazuchou, nebuďte proaktívna a rozhodne ho nevyhadzujte alebo sa nesnažte nahradiť ho iným, podobným tričkom. Či v ňom spí alebo športuje, s láskou ho perte, až kým sa nerozpadne. A nepátrajte, prečo ho nechce dať do smetí. Možno to ani nevie vysvetliť.