Z občasnej bolesti sa stala bolesť pravidelná, ktorá ma zožierala každý deň. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné než na fakt, že sa mi rozpadá manželstvo. Preboha, čo ak má inú? Čo ak ma opustí a ja ostanem s deťmi sama? Čo budem robiť? Nechá ma v tomto byte? Akú hanbu budem mať? A ako vôbec prežijem, že ma on, moja najväčšia láska, vymenil? A za koho ma vymenil?
To bol len zlomok myšlienok, ktoré sa mi neustále hnali hlavou. Jedného dňa som to už nevydržala a zavolala kamarátke Adele, že je čas ísť sa opiť. Deti boli na prázdninách a ja som okrem čítania knihy nemala v piatok večer čo robiť. Zo zúfalstva som do seba liala jeden pohár za druhým. Akoby som tým našla riešenie mojej situácie.. a zrazu vyšli slzy. A nastalo okno.
Zobudila som sa až ráno vo svojej posteli. Domov ma priviezol Boris, ktorému Adela zavolala. Vraj som bola príliš opitá na to, aby som došla v poriadku a už vôbec nie v stave, v ktorom by som vedela normálne fungovať. ,,Nevedel som, že ťa až tak trápim.. prepáč mi,'' začal, čím ma príjemne prekvapil. Čakala som, že sa na mňa vykričí, ako si toto vôbec ako matka môžem dovoliť. Zároveň sa však spustil ďalší strach - teraz mi povie, že ma opúšťa. Že ma už nemiluje...
,,Už dlhšie mám problémy sám so sebou. Všetkého je toho na mňa veľa, vo firme máme pilotný projekt a vybíjam si to neprávom na tebe. Adela mi povedala, že sa bojíš, že niekoho mám... neblázni. Ľúbim ťa rovnako, aj keď to možno nedokazujem tak, ako pred 10-timi rokmi. Sľubujem, že sa však budem snažiť byť lepším,'' povedal mi a ja som zrazu pocítila pokoj, ako nikdy...