Do Mareka som bola platonicky zamilovaná od strednej školy. Ja som mala 18, on bol starší, mal vtedy 25. Stretli sme sa raz náhodne diskotéke, kam náhodou zablúdil, pretože prišiel pracovne do Košíc, kde som vyrastala a žila. Tancovala som na parkete, už trochu pripitá a vtedy som si ho všimla stáť pri bare. Na prvý pohľad sexi, sebavedomý s drzým výrazom, čo sa mne páči a ako bonus mal dobrú, vyšportovanú postavu – bol to fakt kus chlapa. Netrvalo dlho a zoznámili sme sa, bol to klasický bratislavský frajer. Obaja sme mali pekne vypité a tak sme sa aj bozkávali. Ostala som sklamaná, že býva tak ďaleko a že do Košíc takmer nechodí.
Spoznávanie sa cez mail
V tom čase som chcela frajera na dlhú dobu, takže som vedela, že z tohto nič nebude. Tak sme si aspoň vymenili čísla a mailové adresy. Odvtedy sme zostali v kontakte a písali si. Priznal sa mi, že má dlhodobý vzťah. A že sa mu veľmi páčim a že keby sme nebývali od seba tak ďaleko, boli by sme spolu... A tak sme si písali, niekoľko krát mesačne, posielali si fotky a spoznávali jeden druhého – prostredníctvom mailu. Dalo by sa povedať, že sme boli do seba platonicky zaľúbení. Raz, asi po troch rokoch od nášho prvého stretnutia mi zavolal, že je v Košiciach. Skoro som si cvrkla od radosti. Išli sme na večeru, potom na diskotéku. Zo svojho sexepílu nestratil nič, práve naopak, bol z neho už riadny, dospelý chlap. Bol to krásny večer plný chémie, no okrem bozkávania nedošlo k ničomu. Ráno sadol do vlaku a odfrčal na druhý koniec republiky a zas sa mi na niekoľko rokov stratil. Môj vysnívaný princ...
Stretnutie po rokoch
Medzičasom som si však aj ja našla priateľa a Marekovi sa narodilo prvé dieťa, oženil sa. Poslal mi fotku zo svadby, potom syna... úprimne som sa tešila a priala mu to, aj keď v kútiku duše som ho mala veľmi rada, takým zvláštnym spôsobom a vedela som, že keby nás nedelili kilometre, chodili by sme spolu. Keď som mala 27 vydala som sa ja a porodila dcéru. Tiež som ho o tom informovala, bol z toho trochu sklamaný, aj keď samozrejme, určite mi to prial, len mali sme k sebe taký zvláštny, majetnícky vzťah. Hneď po materskej som začala pracovať v jednej firme a v rámci práce som musela chodiť aj na služobky do Bratislavy. Veľmi som sa tomu tešila a hneď na prvej som sa Marekovi ozvala. Tešili sme sa ako deti, že sa zas po rokoch, obaja už starší a v úplne iných životných situáciách, opäť vidíme. Strašne ma priťahoval a vedela som, že sex s ním by bol ako výbuch sopky, pretože by sa konečne stalo niečo, na čo sme celé roky čakali a snívali o tom. Bola som však vydatá žena a, tak okrem vášnivého bozkávania nedošlo k ničomu. Marek trochu naliehal, ale nakoniec pochopil a opäť sme sa rozlúčili ako najlepší priatelia.
Článok pokračuje na ďalšej strane