Vtedy sme boli spolu rok. Krátko po svadbe sa nám narodil syn. Moja žena sa stala matkou a ja? „Buď ticho. Spí! Stíš to a nehuč toľko! Dones tamto a tamto! Prines to či ono. Kúp to a to! Oprav to! Zaves to! Zmontuj to! Vyžehli! Povysávaj! Vyper! Utri! Uvar! Pst! Ticho! No tak dobre, poď na to, ale rýchlo a hlavne ticho, nech nezobudíš dieťa!“ Stal som sa niekým, kto nemá prekážať a hlavne má byť po ruke. Bol som žehlička, práčka, skrutkovač, kladivko, vysávač, taxík, vešiak a vibrátor s vlastnými a celkom nevhodnými potrebami, ale už nie muž, pri ktorom jej žiarili oči. Jej pozornosť začala patriť niekomu inému. Práve narodenému synovi. Ako myslíte, že som to znášal? Občas som to riešil návštevou krčiem a barov. Chodil som za kamarátmi a flámoval. Potom som sa vracal domov a dostával vynadané, že sa na mňa vôbec v ničom nedá spoľahnúť. Sex bol v tom čase už dávno mechanickou záležitosťou, z ktorej sa vytratilo všetko čaro a vášeň. A asi bolo dobre, že prichádzal na rad tak raz za mesiac. Už ma nebavil.
Zvodná kráska
Túžil som po zmene, túžil som po tom, čo bolo predtým, a o niekoľko dní neskôr sa na to naskytla príležitosť. Dostal som na večer „priepustku“. Nečakal som na nič, naivne prisľúbil včasný príchod a vyrazil za kamarátmi. Posedeli sme, popili a v neskorších hodinách, keď zvyčajne prichádza aj nálada, v ktorej sa zabúda na všetky sľuby, sme sa odobrali do jedného neďalekého klubu. Tam som si ju všimol. Bola azda o desať rokov mladšia – mala nanajvýš sladkých dvadsať. Schoval som si obrúčku, jediný kľúč k mojej komplikovanej situácii, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol a vykročil. „Už niekoľko minút ťa pozorujem, ako tancuješ, a je to úžasné. Určite si z toho vysmädla, môžem ťa na niečo pozvať?“ snažil som sa prekričať hudbu a aj svoju nervozitu. Zvedavo sa na mňa pozrela a po sekunde zaváhania kývla. „Som Jaro,“ predstavil som sa. „Pavla,“ zašepkala mi do ucha, aby nemusela prekrikovať hluk. Objednal som nám po poháriku a znovu si ju prezrel, tentoraz pokojne. Nebola to nijaká kráska z plagátu, na to v nej bolo stále priveľmi veľa dievčaťa, ktoré sa občas ostýcha a stále pozoruje svet veľkými naivnými očami. Zvyšok večera sme sa zhovárali o cestovaní, živote a aj keď som mal po dlhšom čase pocit, že nie som len nástroj, ale že som tam sám za seba a som za to oceňovaný, odrazu som už nemyslel na neveru. Dodala mi energiu, ktorú som potreboval, aby som mohol ďalej bojovať. Viac som v tej chvíli už nepotreboval. Ani som si nevšimol a odrazu boli štyri hodiny ráno. To znamenalo problémy!
Článok pokračuje na ďalšej strane