sad woman
Zdroj: shutterstock.com

Príbeh zo života jednej z vás: „Ten zbabelec ma posielal na potrat!“

„Keď som sa do Ivana zamilovala, mala som dvadsať a on tesne pred štyridsiatkou. Musím priznať, že som ho v podstate uhnala,“ začína svoje rozprávanie Lenka.

Odolával mi takmer pol roka, lenže ja som bola úporná a presvedčená o tom, že práve on je muž môjho života. Bol rozvedený, deti mal už takmer odrastené a tak sa nehrnul do vzťahu s dvadsiatničkou. „Po čase budeš chcieť dieťa a ja sa na nové otcovstvo už vážne necítim,“ hovoril. „Nechcem mať deti,“ oponovala som mu a vtedy to bola holá pravda. O materstve som neuvažovala a malé deti mi liezli na nervy. Nedala som sa teda odbiť a on potom podľahol mojej bezprostrednosti a mladosti. Po troch rokoch sme sa dokonca vzali.

Starý kocúr

Ivan bol fešák a aj v jeho veku naňho ženy leteli. Jemu to, pochopiteľne, lichotilo, čo dával aj patrične najavo. A tak som začala prvýkrát v živote žiarliť. Ako som čoskoro zistila, moja žiarlivosť nebola až tak neopodstatnená. Jednoducho som jedného dňa vliezla Ivanovi do telefónu a medzi správami našla jednu od jeho kolegyne Marty, ktorá v nej spomínala na istú noc a navrhovala, že by si ju mohli niekedy zopakovať. Dostala som záchvat, zbalila si veci a napriek Ivanovým prosbám a sľubom som sa odsťahovala. Nemám predsa za potreby, aby ma podvádzal starý kocúr. Stratila som s ním takmer desať rokov. Rozviedli nás hneď pri prvom pojednávaní. Ja som bola nešťastná a mávala so mnou potreba zmeniť celý svoj život, a to od základov. Presťahovala som sa do iného mesta a tam spoznala Rada.

Dvakrát rovnaká

Akoby sa stretli dve zradené duše. Aj on bol krátko po rozvode a ako sa mi čoskoro priznal, už po druhom. Lenže s rovnakou ženou. Toto ma malo varovať. Mala som vziať nohy na plecia a upaľovať čo mi sily stačili. Lenže mne ho bolo ľúto. Hovoril mi, že dôvodom už druhého rozkolu manželstva je absencia potomka. „Jana to dávala za vinu mne, ale ja som bol u lekára a som v poriadku,“ opisoval mi. „Prečo ste sa teda brali aj druhýkrát?“ pýtala som sa zo zvedavosti. „Jana je z takej tradičnej rodiny, a keď už jej rodičia prežili ten rozvod, nechceli, aby sme žili na psiu knižku, keď sme sa potom k sebe vrátili,“ vysvetľoval mi. A potom mi navrával, že vie, aká to bola chyba, že sa nemá dvakrát vstupovať do tej istej rieky a také tie kecy, na ktoré som mu pekne skočila. Zamilovala som sa doňho a dúfala, že aj on do mňa a že sa mi podarilo už navždy zrušiť kúzlo jeho bývalej Janky. Rado ma v podstate hneď od začiatku vzťahu prehováral, aby sme mali spolu dieťa. „Budeme úplná rodina. Veľmi by som chcel byť otcom, už roky po tom túžim.“ Priznám sa, že týmto jeho rečiam som úplne podľahla. Vravela som si, že keď spolu budeme mať potomka, Jana už bude úplne bez šance.

Nechené dieťa

V to letné ráno sa ma zmocnila silná nevoľnosť. Že by som niečo zjedla? Snažila som si nahovoriť. Test, ktorý som si neskôr kúpila v lekárni hovoril jasne – bola som tehotná. Ihneď som volala Radovi. Ale to, čo sa ozvalo z telefónu, by som nečakala ani v tom najdivokejšom sne. „Práve dnes večer som sa s tebou chcel porozprávať. Vraciam sa späť k Janke,“ oznámil mi chladne, bez náznaku akýchkoľvek emócií. „Nerob scény,“ usadil ma, keď som naňho spustila do telefónu. „Janka je môj osud. Sme si súdení. To som pochopil vďaka tebe.“ Bola som v totálnom šoku a chcelo sa mi plakať. Ale slzy smútku vôbec neprichádzali, prevládala nad nimi obrovská zlosť. Keby som mala v tej chvíli Rada po ruke, asi by to nedopadlo dobre. Keď som prišla z práce, v byte po ňom nezostala ani stopa. Stihol všetko odniesť, kým som nebola doma, len aby sa so mnou nemusel stretnúť. Zbabelec! Blížil sa večer. Premýšľala som, či mám silu na to, byť slobodnou matkou, či vlastne dieťa chcem, či som neplnila len Radovo želanie a či som vôbec pripravená na materstvo. Vtom mi pípla esemeska. Rado! Siahla som po telefóne. Priznám sa, že s malou nádejou, ale to, čo som vzápätí čítala, mi úplne vyrazilo dych. Stálo tam: „Lenka, daj si to vziať, veľmi ťa prosím. Janka by veľmi trpela. Na potrat ti prispejem polovicou peňazí!“ V tej chvíli som ho vážne chcela zabiť. Tak Janka by trpela? A čo ja? Mám ísť na potrat, aby bol šťastný niekto iný? V tej chvíli som vedela, že si dieťa nechám! Nie na truc tomu zbabelcovi a jeho bláznivej žene, ale preto, že sa mi po tele náhle rozlial neopísateľný pocit nehy a šťastia. Budem matkou!

Hysterka v akcii

Ešte som sa ani poriadne nespamätala z Radovho rýchleho odchodu a jeho šialenej esemesky, keď ma čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. Jedného dňa, keď som sa vracala domov z práce, stála pred domom chudá žena okolo štyridsiatky. Len čo ma zbadala, bežala ku mne. „Vy ste zviedli môjho Radka a potom ešte naňho hodili to otcovstvo, vy štetka! On predsa nemôže mať deti. Budeme sa súdiť! A okrem toho sa budeme znovu brať!“ kričala na celú ulicu. Poslala som ju kade ľahšie a zabuchla dvere. Navzdory tomu, že som zostala sama, som mala krásne tehotenstvo. Nebývalo mi často zle, bola som plná energie a akoby som rozkvitla. Rodičia ma obletovali a doslova žiarili od radosti, pretože, ako mi neskôr povedali, čo sa týkalo materstva už nado mnou zlomili palicu a boli zmierení s tým, že z nich dedka a babku nikdy nespravím. Rado sa tretíkrát oženil s rovnakou ženou a skutočne, evidentne pod jej vplyvom, otcovstvo popieral. Keď sa narodil Matúško, hnal ma pred súd, ale testy DNA hovorili jasne. Jeho žena potom dostala na chodbe hysterický záchvat, že je to všetko podvod a podplatené, a potom nelogicky vrieskala, že som si to dieťa nechala len preto, aby som mohla jej Rada vydierať.

Raz a dosť

Rado o syna nikdy neprejavil záujem. Posielal len alimenty, o nič iné sa nestaral. Zažila som dokonca situáciu, kedy sme sa náhodou stretli, on sklopil zrak a rýchlo prešiel na druhý chodník bez snahy pozrieť sa na svojho Matúška spiaceho v kočíku ani len na sekundu. Ubehol nejaký čas a mne zazvonil telefón. Ozval sa Ivan. Pýtal sa, ako sa mám a či by sme nešli na kávu. Sedeli sme potom spolu na terase kaviarne a Ivan mi zrazu povedal: „Nechcela by si sa ku mne vrátiť? Bola si najlepšou ženou v mojom živote.“ Dívala som sa naňho, ale už som v ňom nevidela toho energického zrelého muža, plného síl, ale tak trochu starnúceho pána, ktorý by rád konečne niekde zakotvil, pričom by uvítal, keby sa o neho niekto postaral. Usmiala som sa naňho a povedala: „Vieš, už ťa poznám. Raz stačilo. Ja dvakrát do tej istej rieky nevstúpim.“ A toho sa chcem vo svojom živote držať.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.