S manželom si užívame zaslúžený dôchodok. Máme dve deti a štyri vnúčatká, ktoré nám robia veľkú radosť. Jediné, čo ma bude do konca života trápiť, je osud mojej sestry Elenky. Bola o desať rokov staršia než ja. Keď som mala štyri, naša mama zomrela a Elenka prevzala všetky jej povinnosti. Z večera do rána sa tak stala aj mojou mamou.
Starostlivá sestra
A zatiaľ čo ja mám na detstvo iba pekné spomienky, Elenka z neho musela veľmi rýchlo vyrásť, pretože domácnosť a starostlivosť o mňa boli hlavne na nej, pretože otec chodil ešte do práce. Keď som v osemnástich odišla na internát, vydala sa. Spolu s manželom bývali v našom dome, pretože nechcela nechať otca samého, keďže ja som bola preč. Porodila dve deti a keď otec zomrel, dom sme predali. Ja som vtedy už bývala s manželom v neďalekom meste, do ktorého sa potom presťahovala aj Elenka s rodinou.
Vzťah s tyranom
So sestrou sme sa teda vídali častejšie. Vlastne som ju brala skôr ako mamu než sestru a často som ju prosila o radu, alebo sa jej zverovala. Ona ma však nikdy nezaťažovala svojimi problémami, preto som sa až neskôr dozvedela, čo si vytrpela v manželstve s tyranom a alkoholikom. Bola som totiž svedkom, ako jej dal facku. Snažila som sa ju presvedčiť, aby od muža odišla, ale ona stále verila, že sa zmení. Po ďalších rokoch trápenia a bitiek predsa len požiadala o rozvod.
Problémové deti
Elenke sa, žiaľ, nevydarili ani deti. Syn mal problémy v škole, potom sa dostal do zlej partie a doma sa ukázal, iba keď potreboval peniaze na drogy, prípadne na zaplatenie dlhov. A Elenka mu ich vždy dala namiesto toho, aby trvala na jeho liečbe. Nakoniec odišiel celkom a už niekoľko rokov nevieme o ňom nič, čo sestru veľmi trápilo. Ani dcéra ju nešetrila. V dvadsiatke sa zamilovala do chalana, ktorý jej nesiahal ani po členky. Nikto nechápal, čo na ňom vidí. Elenka sa jej aj snažila otvoriť oči, ale márne. Nakoniec si ho vzala, ale ich spoločný život bol samá hádka a bitka.
Urna v sklade
Žiaľ, všetky tieto problémy sa podpísali pod Elenkino zdravie. Ťažko ochorela a po niekoľkých týždňoch v nemocnici zomrela. Jej dcéra mi zavolala, že zariadi pohreb a dá mi vedieť. Čakala som týždeň, dva, ale nič sa nedialo. Neter mi nedvíhala telefón a aj doma sa zatajovala. Až po mesiaci sa mi podarilo zistiť, že Elenku dalo spopolniť mesto, ktoré dcéru vyzvalo, aby uhradila náklady a prišla si po urnu, lebo zatiaľ ju odložili niekde do skladu! Skoro ma porazilo! Toto si Elenka nezaslúžila! Sumu som mestu zaplatila, urnu zobrala a vystrojila sestre pohreb. Elenka tak našla konečne pokoj.
