V našom prípade je to o tom, že sme si úplne sadli a dopĺňame sa. Ja som potrebovala niekoho, kto by držal krok s mojím zmyslom pre humor a kto by mi bol oporou, on potreboval ženu, ktorá by ho udržala „organized“, ako hovorí. Ženu, ktorá už má niečo za sebou, pri ktorej sa konečne prihlási na univerzitu a pri ktorej si môže plniť sny. Vek nehral rolu. Ten je proste daný. Iskra a zamilovanosť, to sú veci, ktoré sa preskočiť nedajú, takže je jedno, či je muž mladší, alebo nie, vzťah funguje vtedy, keď sa dvaja ľudia naozaj milujú, rešpektujú, keď dokážu byť aj priateľmi.
Zoznámili sme sa v práci, v hoteli. On nastúpil o sezónu neskôr, mala som na starosti zaučiť ho v reštaurácii. Zo začiatku to bol čisto kolegiálny vzťah, ale cítila som, že máme k sebe blízko, aj napriek tomu, že vekový rozdiel je 14 rokov. Išlo to tak nejako samo. Večera, večerné prechádzky, keďže bývame na pobreží, postupne sme sa obaja snažili, aby sme spolu trávili voľný čas. Bolo pár ľudí, hlavne v tom našom spoločnom zamestnaní, ktorí mali na našu adresu hlúpe poznámky, ale inak to tu ľudia neriešia. Obaja sme tam skončili, ja som potrebovala napredovať v kariére, Dennis sa dostal na univerzitu a študuje IT science. Dôležité je, že naše rodiny a naši priatelia vnímajú náš vzťah pozitívne, aj keď to bol zo začiatku pre nich šok. Hlavne pre jeho mamu, ktorá je odo mňa o dva roky staršia.
Keď mám zlé dni, napadne mi, že raz mi odíde s mladšou. Dennis sa smeje, že čo by s ňou robil... Cítim, že je mladší, hlavne v prístupe k niektorým veciam, ktoré ja považujem za dôležité a on nie, vidí ich inak. Na druhej strane, jeho opora a pomoc v domácnosti, keďže ja trávim veľa času v práci, sú úžasné a hodné zrelého muža. Má neuveriteľne veľa energie, veľa sa spolu nasmejeme a aj môj intímny život je neporovnateľný s tým, čo som zažívala predtým. Ožila som po jeho boku, to je jasné.
