Pixabay
StoryEditor

Skutočný príbeh našej čitateľky: Snažím sa nájsť sebadôveru, ktorú mi zobral môj exmanžel

21.05.2020, 10:25
Vzťahy
Rozviedli nás 28. augusta. Po dlhých mesiacoch, ktoré boli vyčerpávajúce, plné nervov a napätia. Necítim pocit víťazstva. Skôr úľavu, lebo, keď máte tri deti, rozvodom nikto nevyhráva. Všetci tak trochu prehrávajú...

Sú to také divné a zmiešané pocity. Som mama troch nádherných detí, riešim každodenné problémy, učím sa znovu žiť, nie prežívať, učím sa znovu veriť si. Sú horšie starosti a trápenia ako mám ja, to viem, preto si vážim život a nechcem v ňom premrhať už ani minútu.

Vydala som sa a po svadbe to u nás vyzeralo ako všade inde. Muž a žena. Podľa môjho exmanžela, nevďačná žena, závislá od svojej rodiny. Od začiatku to bol večne nespokojný chlap. Ale keďže som ho milovala, tak som sa snažila mu vyjsť v ústrety vo všetkom. Naivne som si myslela, že keď ja budem lepšia, tak bude spokojný. Lepšia, poslušnejšia, bez názoru. Prišlo prvé tehotenstvo, vytúžené dieťa. Môj milovaný muž sa zaláskoval iným smerom. Podvádzal ma, akosi mu to nevadilo. Už vtedy som mala vedieť, čo je zač, ale keďže som bojovná povaha, povedala som si, že stáva sa. Nevedela som to pochopiť, nevedela som sa s tým stotožniť, ale dala som mu druhú šancu. Keď sa dnes obzriem dozadu, nechápem, že som to strpela. Lebo on neprestal. Robil prešľap za prešľapom, keď som ho konfrontovala, vzal nášho malého syna do auta, vozil sa s ním po meste a kričal na mňa, že ak sa s ním chcem rozviesť, narazí aj s ním v plnej rýchlosti niekam, odkiaľ ich živých nevytiahnu... Ak som sa vzoprela, vydieral ma.

Keď videl, že mám naozaj dosť a mám v sebe dosť sily to celé ukončiť, bol schopný plakať, sľubovať, hovoriť mi tie najkrajšie veci na svete, prosiť ma o prítomnosť, lebo veď bezo mňa jeho život nemá zmysel... A potom sa aj tak všetko vrátilo do starých koľají. Ďalší syn, neskôr prišla na svet aj dcérka. Naozaj neviem, ako som to mohla vydržať. Naozaj neviem, prečo som to neprestrihla skôr. Pre seba, pre deti. My ženy sme také, snažíme sa, aby bolo všetko čo najlepšie... Často samy sebe klameme, často už nevidíme objektívne, často veríme tomu, kto nám hovorí, že sme úplne nanič...

Najhoršia kombinácia je vydať sa za manipulanta a psychopata. Za takého, na ktorého by to nikto nepovedal. V kolektíve obľúbený, navonok milý. Doma peklo. Vtiahne vás do svojho sveta. A ani netušíte, ako sa tam ocitnete. Striedajú sa nálady. Keď som bola ticho, tak to bol nádherný vzťah. Keď som nebola... Kontrolovaná 10-krát za deň, kontrolované e-maily a aj sociálne siete. Žiarlivosť!!! Nemala som žiadnych priateľov. Ani spoločných priateľov sme nemali. Kým boli deti malé, tak to nejako šlo. Nemala som čas zaoberať sa tým, kde je môj muž a čo robí. Hoci on vedel o každej mojej minúte. Keď prvý syn nastúpil do škôlky, tak som si našla priateľku. A prišiel problém. Vyhnal ju z môjho života tak, ako všetky po nej. A takto to šlo roky. Raz som mohla za všetko ja, inokedy moja rodina alebo moji blízki.

V septembri minulého roka, som sa po troch rokoch váhania rozhodla podať žiadosť o rozvod. Chcela som ukončiť to peklo, v ktorom som žila, hoci som bola doubližovaná a doráňaná, neverila som si a začala som o sebe pochybovať, niekde vo vnútri som vedela, že si to nezaslúžim. Lenže začalo ešte väčšie peklo. Išiel na to cez deti. Nekonečné vyhrážky, nekonečné ponižovania. Psychicky ma deptal, vykrikoval, že takej žene, ako som ja, deti nedajú. Bála som sa, no vďaka priateľom som nabrala odvahu a začala som konať. Stretnutia so psychologičkou, kolíznou opatrovníčkou. Jasné, najhoršie je na tom to, že si to odnesú deti. Akokoľvek sa snažíte ich uchrániť, nedá sa to. Boli v tom najhoršom veku, 14, 11, 9. Hlavne stredný syn, citlivý, to znášal veľmi zle. Deti povedali psychologičke, že chcú žiť so mnou. Napadol to, deti museli vypovedať pred súdom, nástojil na súdnom znalcovi... Trval na striedavej starostlivosti, stále hádzal špinu, stále som bola najhoršia matka na svete. Kto nezažije, nepochopí, hoci, ako som postupne zistila, mužov ako je on, je nespočetne veľa...

Ešteže som mala ich troch. Svoje deti. A rodinu, ktorá stála pri mne. Dnes bývame v domčeku môjho otca, na dedine, zvykáme si na nový život, keďže s pôvodného bývania ex odmietol odísť, museli sme my. Deti chodia k otcovi každý druhý víkend, niekedy je to tak, niekedy onak. Ja sa snažím znovu nájsť sebadôveru, snažím sa nás všetkých uživiť, aby deti neživorili. S Bohom v srdci to snáď všetko zvládneme. A budem robiť všetko pre to, aby sa moji synovia k svojim budúcim ženám nesprávali ako ich otec ku mne a aby moja dcéra nikdy takého muža nestretla.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. apríl 2024 15:05