S Matejom som sa zoznámila na jednom večierku. Zoznámila, to vlastne nie je presné slovo, on mi vletel do života ako blesk. Nie som typ ženy, ktorá sa hneď prvú noc vrhne chlapovi do postele. Aby som sa mohla s niekým pomilovať, musím ho najskôr trochu poznať a mať si s ním čo povedať. V Matejovom prípade však všetky moje zásady išli bokom. Nemohla som sa dočkať, až spolu budeme sami. Išli sme ku mne domov. Len čo sa za nami zabuchli dvere bytu, doslova sme sa na seba vrhli. Veľmi som ho chcela a všetko, čo robil, sa mi veľmi páčilo. Akoby poznal moje najtajnejšie želania. Pokiaľ išlo o sex, bol Matej skutočne dokonalý.
Prišlo to ako víchor
Keď som konečne vyčerpaná a nasýtená ľúbostnými hrami zaspala, počula som ešte, ako Matej hovorí: „Tak toto bol len začiatok, pusinka.“ Ráno bol preč a ja som sa chvíľu bála, že tá nádherná noc bola len sen. Na nočnom stolíku som však našla lístok s telefónnym číslom a odkazom: Zavolaj mi. Cestou do práce mi svet pripadal úplne iný. Všetko bolo omnoho intenzívnejšie. S úsmevom som si pomyslela, čo by na to asi povedal môj šéf, keby o tých nespútaných hrách minulej noci vedel. Bol to milý, ale konzervatívny pán, ktorý viedol firmu veľmi prísne. Podnik založil a priviedol k úspechu. Zamestnával len menší počet ľudí a vyžadoval od nich maximálnu spoľahlivosť. Málokedy niekoho prepustil pre „zoštíhľovanie“ firmy. Aj v krízových obdobiach hľadal riešenie, aby sa nemuselo prepúšťať. Je teda jasné, že robiť sekretárku takému človeku bola pre mňa česť. A je pochopiteľné, že sa medzi nami vytvoril dosť dôverný vzťah. „Vy máte dnes taký zvláštny lesk v očiach,“ povedal mi v to ráno s úsmevom. „Akoby ste boli čerstvo zaľúbená.“ „No… s niekým som sa zoznámila,“ odpovedala som rozpačito.
Riskantné „chúťky“
„Konečne. Ja som nikdy nechápal, prečo taká krásna žena ako vy nemá priateľa.“ Na ďalšie stretnutie s Matejom som čakala dychtivo a keď konečne prišlo, nemohla som sa dočkať milovania. Pre to bleskurýchlo fyzické zblíženie pre mňa bolo veľmi ťažké poznať Mateja aj z inej stránky. Hovoril o sebe len málo. Povedal mi, že vyrastal bez otca, s dvoma staršími sestrami, a že s jedným kamarátom založili a prevádzkujú reklamnú agentúru. Na mne ho okrem našich sexuálnych hier očividne nič viac nezaujímalo. Po nejakom čase som si všimla, že sa zmenil. Jeho záujem o mňa akoby ochaboval.
„Nemala by si niekedy chuť na niečo divoké? Riskantné?“ odvetil mi raz, keď som sa ho na jeho ochabujúci záujem spýtala, otázkou. Nechápala som, čo tým myslí, ale čoskoro som to spoznala.
V prvom období vzťahu som Mateja takmer tajila. Bála som sa, že keby som ho zaradila do normálneho života, pominulo by to magické čaro, ktoré sa medzi nami vytvorilo. Časom som tomu však nemohla zabrániť. Kamarátky naliehali, aby som im ho predstavila, tak som ho vzala na oslavu narodenín svojej priateľky Petry.
Toto nie je normálne…
Bol to príjemný večer. Matej sa ukázal v tom najlepšom svetle. Neskôr mi však zrazu zašepkal do ucha: „Veľmi ťa chcem, hneď teraz.“ „Tak pôjdeme?“ navrhla som. „Tak dlho čakať nechcem. Kde tu má kamarátka spálňu?“ Myslela som, že je to vtip, no on to myslel vážne. Chcel sa so mnou milovať v posteli mojej kamarátky, kým vedľa sa veselo oslavovalo. Najskôr som ten bláznivý nápad rezolútne odmietla, ale pretože ma Matej neprestal prehovárať, podľahla som. Vkradli sme sa tam a milovali sa v cudzej posteli. Zo začiatku som sa nedokázala uvoľniť, pretože som sa bála, že Petra nás bude hľadať. Ale potom som zabudla na všetko okolo. Svoju túžbu po rozkoši som tentoraz zaplatila iba výčitkami svedomia. Veď keby nás Petra alebo niekto z hostí bol objavil, asi by to bolo veľmi trápne pre všetkých zúčastnených. Keď sme sa vracali domov, povedala som to Matejovi, ale on len mávol rukou a poznamenal, že to nebezpečenstvo, že nás niekto môže pristihnúť, je vzrušujúce… A hoci som si sľúbila, že sa na nič také už nikdy nedám prehovoriť, Matej ma vždy dostal. Raz sme sa milovali na zadnom sedadle auta, keď sme stáli na frekventovanom parkovisku, druhý raz v mestskom parku alebo na kúpalisku, len kúsok od ľudí.
Plán mi nevyšiel
Neskôr som pochopila, prečo Matej tak dychtí po riskantných dobrodružstvách. Strach, že nás niekto objaví, totiž vzrušoval aj mňa, ale nebezpečenstvo, že sa to stane, mi prekážalo. Jedného dňa ma šéf prekvapil pozvaním na malú oslavu k sebe domov. „Príde aj niekoľko našich najlepších klientov. Nepôjde však o obchodné rokovanie. Určite to bude príjemné. Ak chcete, príďte aj so svojím priateľom.“ „Uvidíme,“ odpovedala som vyhýbavo a poďakovala sa. Šéfovo pozvanie som odmietnuť nemohla, ale vziať Mateja so sebou? Vedela som si predstaviť, ako by sa to mohlo skončiť. Rozhodla som sa teda, že mu o tom nepoviem. Žiaľ, môj plán prekazila náhoda. Niekoľko dní pred oslavou mi Matej volal do firmy a telefón vzal šéf. Pritom mu o oslave povedal a dodal, že ho rád spozná. Tak som Mateja vzala so sebou. Bolo nás tam asi dvanásť. Šéf hosťom pyšne ukazoval zimnú záhradu so vzácnymi druhmi ruží, ktorých pestovaniu sa venoval. Matej na mňa sprisahanecky žmurkol, ale ja som sa tvárila, že to nevidím. Po jedle mi navrhol, aby sme sa prešli po záhrade. Len nerada som súhlasila, pretože som tušila, čo príde.
Toto budem do smrti ľutovať
„Len pokojne bežte dopredu,“ vyzval nás hostiteľ. „My si dáme ešte cigaretu na vytrávenie a prídeme za vami.“ Len čo sme zmizli za prvým kríkom, Matej ma pritiahol k sebe a začal ma vášnivo bozkávať. „Veľmi ťa chcem,“ šepkal. „Musím ťa mať, hneď teraz.“ Vedela som, že ho od jeho úmyslu nič neodradí, preto som radšej súhlasila hneď, aby sme to mali čo najskôr za sebou. Lenže Matej si naschvál dával na čas. Chcel situáciu urobiť čo najviac riskantnou. Ja som sa však bála viac ako inokedy. Potom som však na všetko zabudla a užívala si slasť. „Daniela!“ začula som známy hlas. „Čo to tu, preboha, vyvádzate?“ Zdvihla som hlavu. Môj šéf, jeho žena a všetci hostia na nás zdesene hľadeli. Na niektorých tvárach sa mihol úsmev. Zmätene som sa upravovala a Matej si trápne zapínal nohavice. „Prepáčte, prosím vás,“ opakovala som. „Prepáčte nám to.“ „Asi bude lepšie, keď pôjdete,“ povedal šéf chladne. Tak sme s Matejom z oslavy odišli.
Stratila som všetko
Nevedela som si predstaviť, ako teraz šéfovi prídem na oči. Mateja som vysadila pri jeho byte a ja som doma premýšľala, ako by som tú trápnu situáciu mohla napraviť. Hneď v pondelok si ma šéf zavolal do svojej kancelárie. Skôr, než som stihla čokoľvek povedať, vyhlásil: „Ja som bol tiež mladý a zaľúbený, Daniela. Nepovažujte ma za nejakého suchára. Myslím si však, že intímne záležitosti patria do súkromia. Veľmi ste ma sklamali.“ „Je mi to veľmi ľúto,“ pípla som. „Neželám si, aby ste tu ďalej pracovali. Nie je to kvôli mne. Ale predstava, že tí ľudia, ktorí boli svedkami tej hanebnej scény v mojej záhrade, s vami budú musieť naďalej pracovať, je pre mňa neprijateľná. Poškodili ste nielen svoju, ale aj povesť celej firmy.“ Mlčky som počúvala. Čo som mala na to povedať? Veď mal pravdu. „Zajtra ráno chcem mať na svojom stole vašu výpoveď,“ pokračoval. Skľúčene som išla domov. Nemohla som sa na šéfa hnevať. Bol v práve. Ako som si mohla myslieť, že vo firme budem pracovať ďalej?
Mal ma len na jedno
Keď som však o výpovedi povedala Matejovi, len pokrčil plecami. „Si šikovná, prácu si nájdeš.“ On to vôbec nepochopil. A ani sa o to nepokúšal. Chvíľu trvalo, kým som si uvedomila, prečo. On sa o mňa vlastne vôbec nezaujímal. Bola som mu ukradnutá. Navrhla som Matejovi rozchod a on bez vykrúcačiek hneď súhlasil. Zmizol mi zo života tak rýchlo, ako do neho vkročil. Našťastie som si skoro našla nové miesto a starostlivo som si vybrala odbor, kde mám istotu, že s bývalým šéfom ani s nikým z jeho klientov neprídem do styku. Môj život sa vrátil do starých pokojných koľají. Vášnivý sex je krásny, lenže bez lásky to nie je ono.
